Ja, on a jeho matka
Dobrý deň,
rada by som požiadala o odbornú radu.
S partnerom spolu žijeme niekolko rokov, zatial nadivoko, v budúcnosti plánujeme svadbu. Náš vzťah má jeden háčik-jeho rodinu.Jeho rodičia už niekolko rokov spolu nežijú.Keďže otec opustil rodinu ešte v čase kedy moj partner býval s matkou stal sa z neho vlastne živitel rodiny a "matkin partner" v zmysle riešenia problemov, konfliktov...proste všetkého čo život prináša - v tom čase som ho ešte nepoznala.V čase kedy som sa do neho zamilovala a začala s ním žiť, neboli nároky jeho matky také vysoké.Prišlo to asi po roku. Napriek tomu že jeho matka našmu vzťahu aspoň navonok praje, stále vyžaduje aby bol aj jej partnerom, konzultuje s ním každý konflikt, každý problém, vyžaduje aby s ňou on alebo sme my obaja trávili čas, často neúmerne našim možnostiam.Dokáže si to doslova vynútiť plačlivým hlasom, prípadne plačom.Situácia sa vyhrotila v posledných mesiacoch kedy sa schyluje k rozvodu ešte stále manželov čo ona zjavne stále nedokáže spracovať. Môj partner tak s ňou trávi velké množstvo času či už osobne alebo telefonicky, v našom spoločnom živote je z toho podráždený a unavený a na náš vzťah mu už akosi nezostáva čas ani energia. Ona si zjavne dôsledky svojho správania neuvedomuje, alebo nechce uvedomovať.Snažila som sa byť trpezlivá a chápavá. Avšak akosi mi dochádza energia a trpezlivosť.Cítim sa ako niekto kto bráni ich vzťahu, nepochopená partnerom, nerešpektovaná jeho utrápenou matkou.Partner napriek tomu že vidím že mu tieto situácie nie sú príjemne, nedokáže prestrihnúť svoju pupočnú šnúru. Keď sa s ním snažím o tom komunikovať, otočí to proti mne, obviní ma zo sebectva a netolerancie, a odmieta so mnou na danú tému dalej komunikovať.
V mnohých veciach si rozumieme a máme sa radi, v málo obdobiach kedy jeho matka vyžaduje menej pozornosti, prípadne je odcestovaná nám to velmi klape,a ja nechcem byť tá ktorá ho opustí v ťažkej situácii,chápem že nie je lahké vytýčiť hranice keď nás žiada o pomoc náš rodič, zvlášť keď nám dáva najavo že nás potrebuje, ale zároveň cítim že už takto dalej nevládzem.
Balansujem medzi rozhodnutím zostať chápavou partnerkou a rozhodnutím odísť zo vzťahu a nemusieť už bojovať za právo na svojho "vlastného partnera" ani o svoje miesto v ich vzťahu.
Ďakujem za radu.
PhDr.Burdova [Psycholog]