Dobry den. Pred 3 tyzdnami som sa dozvedela, ze ma moj manzel s ktorym som 14 rokov, mame 2 deti podvadzal s mojou najlepsou kamaratkou a este aj susedou celych 5 rokov. To je vlastne doba od kedy sa so susedmi pozname. Vsade sme chodili spolu, spolocne dovolenky, vylety, spolocna chata...Ona je tiez vydata, ma muza, ktory by jej dal vsetko, 2 male deti. Nikdy by som to nepovedala, lebo moj muz bol vzdy ku mne pozorny a zavideli mi ho vsetky kamosky. Nechapem to, ako mi to mohol spravit a ona ako sa tvarila, ze ma ma rada a pritom ku koncu si planovali, ze nas opustia a odidu spolu. Priznal sa mi ze boli do seba zamilovani, ale teraz chce vsetko vratit spat a mne tvrdi ze ma vzdy miloval a ze sa mu otvorili oci a uz vie co naozaj chce. Neviem ci po takej dobe sa tomu da verit a ako mam dalej zit.
Protože jste pod jeden dotaz přispěli oba partneři, budu reagovat na oba. U partnera mi trochu nejde do hlavy, že se 5 let, jak říká, topí v bahně a potom během 3 týdnů je schopen vynaložit tolik energie ve jménu urovnání, odčinění a usmíření. Proč ta náprava nepřišla kdykoli dříve? Nikdy není pozdě. Nikdy není pozdě říct mileneckému protějšku, či jen jeho svádění, "Stop!". Existují páry, které nevěru vezmou jako těžkou zkušenost, která jejich vztah ve finále posílí. Proto bych Vám doporučila si na řešení problému dát dost času. Využijte také služeb manželské poradny. Máte možnost se sejít na neutrální půdě a v klidu probrat všechna svoje hlediska. Takové setkání Vás může inspirovat a nabídnout úplně nové úhly pohledu. Přeji hodně štěstí a samá dobrá životní rozhodnutí!
Komentáře uživatelů ...
Dobry den. Som manzel, ktory podvadzal a klamal svoju zenu. Zenu, ktora mi cely cas davala najavo, aky som uzasny a skvely manzel, otec, milenec.. Zenu, ktora stala pri mne od zaciatku, ked sme este byvali v jednej izbe u jej rodicov. Zenu, vdaka ktorej podpore sa mi darilo postupovat v praci. Zenu, ktorej som dlho venoval kazdu volnu chvilu a s ktorou ma bavil svet. Dnes je to ona, ktorej som zobral vsetky idealy a chut do zivota. Nejdem tvrdit, ze som ju cely cas miloval. Pretoze to by som neriskoval pre chvilu potesenia to vsetko, o co sa dnes snazim znova bojovat. Mozno to bola potreba si nieco dokazat, alebo vyskusat. Mozno to bola len slabost neprijat ponukane. Mozno... Zamotal som sa do vztahu, ktory bol od pociatku chory. Najskor to bol alkoholicky flirt, potom sms, telefonaty, stretnutia, sex.. Ten vztah bol ziveny intrigami, vdaka ktorym aj ona dostavala ponuky na neveru... Nejdem sa na nic vyhovarat. Slabost ukoncit jeden, ci druhy vztah trvala hrozive roky. Je to ako s drogou. Najskor si hovorim, ze nic nehrozi a mam to pod kontroolou. Ale to uz rastie zavislost. Prestal som ju pocuvat, vnimat vycitky a plac. Stratil som sa v bahne, ktore som si sam namiesal. Dnes sa snazim kazdym slovom a dotykom opatrne ziskat vsetko naspat. Nemozem prisahat na Boha, lebo neverim. Ale viem, ze to chcem vsetko naspat. V hlave mi ostalo prazdno . Len vycitky a pocit viny...
to je sila že ty čo podvádzajú až po zistení ich nevery prídu na to aký je ich manžel/ka dobrý, skvelý a ja neviem čo ešte. Prečo si to neuvedomia aj bez toho aby museli podvádzať. Ale sorry 5-rokov je moc. nepoviem keby to bol chvíľkový ulet,flirt a potom rýchle
vytriezvenie a uvedomenie si chyby a ukončenie toho vzťahu ,ale to to je dosť ja by som do toho s takým človekom už nešiel. ale držím palce obom
Kto nezazil to vytriezvenie, pocit viny a ulavy zo zhodeneho bremena , to tak isto nevie posudit. Tak ako podvedeny, ktory len tazko uveri, ze ten partnerov "osial" moze zmiznut len tak.
Sudit a moralizovat je lahko. Riesit je vsak ovela tazsie - pre oboch...
To je síce pekné ale 5-ročné podvádzanie je už dosť. Teraz niečo riešiť si myslím že je dosť neskoro. Ako som už písal chápem že je to podvádzanie ja neviem pol roka a potom si človek povie tak buď ukončím jeden alebo druhý vzťah ale to to vám asi vyhovovalo. Mal ste aj jednu aj druhu. Teraz sa cítiť vinný po piatich rokoch! Prepáčte nechcem vás súdiť viem že chcete poradiť ale to je môj názor.
Hmm to je fakt zaujimave. Ja Vas nechcem sudit ale uz je dost neskoro. 5 rokov to nie je len tak ak ste tak dlho vydrzali muselo tam byt viac ako len milenecky vztah myslim ze tam bola laska. citite sa vinny po pitich rokoch... ja by som s takym muzom uz nechcela mat nic prepacte za moju uprimnost. Ale Vam to prajem obom.
Vas problem ma pozastavil mozno preto, ze sama v nom zijem. Dokonca dokazem pochopit Vasho muza ze nedokazal z tej krizovatky odbocit a vratit sa domov. Rozumiem aj Vasej priatelke ktora vam vzala cely svet a pritom stala cely cas pri Vas.Je to bremeno krore si vybral vas muz a teraz ho hodil na Vas, ale nemyslim si ze by vam chcel ublizit . Niekto napise 5- rokov aky dlhy cas , ale ked sa nadtym zamyslite ako vam ubehlo tych pat rokov rychlo, Nechcem zlahcovat situaciu ale naozaj to nemusi tolko znamenat.On Vas miluje,tvorite fungujuci par,a je medzi Vami nieco viac ako len to fyzicke. Verim ze o to viac je nevera zranujuca. Ide len o to aka slachetna dokazete sama k sebe byt a ci dokazete odpustit. Stoji to za tie spolocne chvile spolu ale to viete predsa aj sama. Zelam vela stastia a spravne rozhodnutie pre vase srdce.
Dakujem Vam za Vase prispevky. Hlavne za ten posledny. Neviem sice ci ste na strane podvadzanej manzelky alebo milenky,ale mate pravdu. S mojím mužom sme za tie roky prezili toho vela a viem ako nas vztah vyzeral predtym nez sme ju poznali a na tom chcem stavat. Zranilo ma hlavne to, ze som si nic tak strasne dlhu dobu nevsimla. Mala som ju rada ako sestru a nikdy by ma nenapadlo, ze ona sa so mnou kamarati len kvoli tomu aby mohla byt tak blizko mojho muza. Isla po nom od zaciatku a mala to vsetko premyslene. Nejdem ju tu ale rozoberat, lebo mi nestoji za to. Ona ma na tom celom najväčší podiel viny. Myslím, že teraz po 3 mesiacoch sa s tým dokážem postupne vyrovnať.
Dobry den, zhodou nahod som natrafila na tuto diskusiu, zarazila ma ta podobnost, lebo mne sa stalo to iste. Iba s tym rozdielom, ze nie sme zobrati a trvalo to 3 roky. Je to velmi velka bolest a tazko sa s tym vyrovnava, citim velku zradu, lebo aj ju som poznala. Zoznamila som sa s nim pred 4 rokmi, rok sme boli kamarati a az potom zacala byt z toho velka laska, obaja sme uz rozvedeni, tak som sa bala do toho ist tak rychlo, nakoniec som pred mesiacom zistila, ze ona tam bola po celu tu dobu, mali sme krasny vztah, nehadali sme sa, po vsetkych strankach si rozumeli, mali sme dostatok (podla mna aj nadbytok) sexu a kvalitneho. Takze tomu celemu nerozumiem, ze preco. Povedal mi, ze okamzite s nou chcel skoncit, akonahle sme si vazne zacali, ale ho vzdy nejako presvedcila, ze od neho nic ine nechce, len sex (podotykam, ze je vydata). Nic ho neodpravedlnuje, lebo mal byt dostatocne silny, aby to dokazal ukoncit, ale nedokazal, je to holy fakt, este raz sa o to pokusal, ale nevyslo ani to, nakoniec to prasklo a je mi z toho zle. Ja som isla do vztahu cestne a uprimne. Velmi ma prosil o odpustenie, hanbi sa za to, velmi to lutuje a ja som sa i napriek mojmu presvedceniu, ze neviem tuto vec odpustit rozhodla, ze mu tu sancu dam, pretoze sme mali taky krasny vztah a je na com aj dalej stavat. Neviem ako to dopadne, ale asi by som si vycitala, keby som to aspon neskusila. Mame aj kazdy svoje dieta a sice nie sme "skutocna" rodina, ale nase deti sa maju velmi radi a takisto aj ja mam obe deti rada, hoci je len jedno moje vlastne. Stale si myslim, ze sa prebudim a ze to bol len sen. Nikdy sa nechoval ku mne zle, vzdy som citila, ze ma lubi, travili sme spolu 95% casu, mame spolocne zaujmy, uz rok spolu aj zijeme a planovali sme buducnost spolu aj dalej, ja dufam, ze tu bolest budem vediet prekonat. S jeho pomocou sa mi to celkom dari, hoci to ide strasne pomaly, ale povedal mi, ze spravi vsetko preto, aby som neodisla a dokazal mi, ze za to stoji mu tu sancu dat. No to ukaze az cas...
Dobrý podvečer,
posledný komentár k tomuto príspevku bol takmer pred rokom. Veľmi by ma zaujímalo ako ste sa s neverou vyrovnala, pretože ja tiež patrím medzi ženy, ktoré muž podviedol a tiež to trvalo 5 rokov a možno aj viac. Už desať mesiacov o tom viem z priznania muža, ale napriek tomu, že zatiaľ sme v jednej domácnosti som sa s tým nevyrovnala a neviem ako ďalej, dokedy ma to bude trápiť a drviť. ďakujem za odpoveď a rady, prajem všetko dobré.