Strach, obava u dítěte
Dobrý den. Trápí nás problém. Dceři je 5 let a už pul roku jí trápí obava a strach. Např.když jdu k lékaři a jí hlídá babička,t ak pláče jestli přijdu, jak dlouho budu pryč, to samé když jde manžel do práce, ptá se jestli tatínek přjde domů. Když jí odvedu na kroužek, musim sedět za dveřmi, nesmím se hnout a ona i během té hodiny zkontroluje jestli tam opravdu čekám. Bojí se že jí někde nechám,že si jí někdo vezme. V září mám nastoupit do práce a bojim se že to bude ještě horší. A to podotýkám že se s manželem nehádáme.Máme pohodové manželství,máme ještě menší dceru,té jsou dva roky.Holky si rozumí,mají se rádi. Snažíme se jí uklidňovat že jí máme moc rádi ale k ničemu to nevede. Potřebovala bych poradit jak to řešit. Děkuji za odpověd.
Mali by ste navštíviť detského psychológa. Vaše dieťa je na Vás príliš naviazané a musí sa naučiť, že keď poviete, že sa vrátite, že to tak aj bude. Problém ani vekom nevymizne. Treba postupne s dieťaťom cvičiť situácie. Ak pôjde k babičke, vysvetliť mu, že babička je Vaša mamka a Vy neplačete keď odchádzate od nej a že vždy k nej prídete. Vymyslieť vhodné odmeny ak dieťa dokáže byť celý deň u babky bez plaču. Tieto všetky postupy Vám vysvetlí detský psychológ a spolu s ním to určite zvládnete.
Upozorňujem, že ak takýto strach alebo plač sa vyskytne len pri jednej osobne, ktorá ju stráži a u ostatných nie, treba vylúčiť, že daná osoba sa k dieťaťu správa primerane, že nedochádza k nejakým fyzickým trestom. Z Vášho príspevku však nemám pocit, že by to mal byť tento prípad.
Komentáře uživatelů ...
Rozhodne sa poraďte s odborníkom, my sme takú šancu prepásli a teraz by sme potrebovali poradiť, čo s tým. Máme sme podobný prípad. Dcére js teraz 13 rokov a je to stále horšie. Sama doma ešte nebola, lebo nám to nedovolí. Bojí sa i spať v svojej izbe sama. Keď je na prázdninách u babičky, plače za nami každý deň. Na začiatku prázdnin bola nervózna z toho, že končí škola a nebude s kamarátkami. Plakala, že sa neteší na prázdniny. Sme z toho zúfalí. Problém je asi v tom, že sa jej od malička veľmi venujeme. Na koho by sme sa mali obrátiť? Čo s tým robiť?
Šancu ste neprepásli. Ešte stále môžete vyhľadať detského psychológa. Odporúčam Vám to spraviť čo najskôr. Bude to lepšie nie len pre Vás, ale aj pre dcéru, ktorá potrebuje získať aj sebaistotu.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]