Ťažké rozhodnutie

Dobrý den,
chcela by som pocut Vas nazor na moju situaciu. Som vo vztahu s partnerom uz 14 rokov. Ja mam 30 on 39 rokov. Mame 2 rocnu dceru no niesme zosobaseny. Cely nas vztah je akysi iny. Sobasit sa nechcel a ani nechce. Dcera ma priezvisko po mne (ja som to navrhala) no nejako mu to nevadi. Vsetko okolo dcery som financne zabezpecila ja. So zavistou sa pozeram na pary, ktore chodia vyberat vybavicku spolu. Ja som si vsetko obstarala sama. Jeho take veci nezaujimali. Ani na kontroly so mnou nechodil, na ultrazvuk tiez nie. Ked som isla z porodnice prisla pre mna sestra. Este aj teraz vsetko zabezpecujem sama. Strasne ma to mrziii. Dceru ma rad, no nejako to s nou nevie. A ona to citi.

Komentáře uživatelů ...

12. 8. 2010 0:02:34

Vsetko sa tam nezmestilo tak pokracujem. Citim ze nas vztah ochladol. Ctim ze uz ma nema tak rad ako kedysi. Ublizuje mi svojimi poznamkami. A pri kazdej nezhode mi povie "Chod k mame" . . . si nuvedomuje ze tym vyhana aj svoje jedine dieta. Je pravda že kym som neotehotnela tvrdil ze dieta nechce. Teraz mam dilemu ci ostat alebo odist. A mam hlavne strach co bude slobodna mamicka robit sama. Ist mam kam "k mame" :-)) . . . . ked ma nejako urazi ani sa neospravedlnii len povie ze to hadam s takym chrapunom vydrzim este 15 rokov kym zomrie . . . a to mam brat ako co???? Ospravedlnenie, ci co???? Neviem. Okolie radi ze mam ist. . . no ja ho mam rada a je to tazkeeee po 14 rokoch niekam odchadzat . . . no citim sa nestastne . . . uvidime

12. 8. 2010 14:34:11

Presne toto isté asi čaká aj mňa, počkám do porodu, potom uvidím postoj... a ak to bude tak ako u vás, pokúsim sa začať od začiatku... takže čakám... a stále som vlastne čakala, už 10 rokov... a je mi ľúto, že iní majú iné... ale možem si za to sama... myslím, že moj partner je trošku citlivejší, váži si ma, no nevie byť so mnou tak, ako iný muž so ženou... Príde mi, že ten váš si je vami až moc istý... k tej mame by som išla, by sa videlo... iné obrátky muži robia, keď strácajú, to mi verte...