Prosím pomoc, otec nás bije!

Dobrý deň. Mám jeden problém. Otec bije aj mňa, aj matku. Nikomu som to ešte nehovoril, vždy hovorím v sebe, že čo, ak sa to zlepší..ale teraz už to končí..teraz píšem s plačom.. Chodím k psychologičke, lebo zajakávam odmalička. keď otec nebol doma, tak s tým zajakávaním bolo lepšie. Keď prišiel domov, zbil ma, a úplne som sa zrútil a pohoršilo sa mi zajakávanie. psychologičke som o tom nehovoril. pýtala sa, či ma bije otec. Ja som povedal, že nie. nemám odvahu, a ani silu jej to povedať. Začal som sa zajakávať vtedy, keď otec zbil mamu. viem, že najlepší spôsob by bol to povedať psychologičke, ísť na súd, a spraviť rozvod rodičov. ale ja to nechcem. chcem, aby sme žili jedna rodinka, ktorá nemá takmer nijaké problémy. bol by som rád, keby sa otec zlepšil. je agresívny a bojím sa ho. Čo mám robiť? ďakujem za odpoveď. s pozdravom R.

Komentáře uživatelů ...

28. 9. 2010 18:40:51

a zabudol som...som 15-ročný chalan

28. 9. 2010 18:47:51

Myslim, ze by si sa mal porozpravat o tomto s mamou ked budete sami, aky ma na to nazor mama, povedz mame to, co si napisal aj tu, aj ze sa otca bojis. Ty nemozes rozviest rodicov, musi sa rozhodnut mama. Otec pije?

28. 9. 2010 18:56:16

Odpoviem ti aj dalej len mi prosi, napis ci otec pije, je to dolezite.

28. 9. 2010 18:59:14

Jak jsi velký? Když je ti 15, je naděje, že už brzy otce přerosteš a ubráníš sebe i svojí mamu. A jestli je to z toho, že otec pije, tak je tu řešní: Léčba - nebo rozvod. Takto by mu tu volbu měla postavit matka.

28. 9. 2010 19:08:26

S touto odpovedou plne suhlasim, ty nezmozes nic, len tvoja mama sa musi rozhodnut a povedat otcovi nech sa rozvedie alebo otec pojde na liecenie. Ale do otca by som sa radsej nepustala nech si velky akokolvek.

28. 9. 2010 19:45:09

Otec nepije, je strašne agrasívny...má svoju prácu, kde trávi viacej času, ako s nami...niekedy ho celé mesiace neuvidím, lebo ,,pracuje"...s tým by som problémy ani nemal, ale mám s tým problém, že mňa bije...na mňa si ,,zakladá" svoje stresy...asi by sa mal ísť naozaj liečiť..ale nemôžem mu to zrovna povedať...mal by ísť niekde, kde sa onho postaraju, a aby bol v klude...ziadne telefony a nic...celý deň je na telefóne..

28. 9. 2010 20:31:40

Jestli to není z alkoholu, tak tu pomůže jen jedna věc: Dát otci pořádně přes hubu.

28. 9. 2010 21:21:35

Ahoj "R". Problémy tohoto typu nie sú v rodine ,v dnešnej dobe nijako neobvyklé. Mám už deti v tvojom veku a vyrastal som bez otca. Rozviedli sa z podobných dôvodov. Skutočnosť, že v tvojom veku už reálne hodnotíš situáciu , je dôkazom o určitej predčasnej duševnej vyspelosti, za ktorú môže to, čo prežívaš. Môžeme sa porozprávať a situáciu detailnejšie rozobrať, no určite nie na tomto fóre. Mám z hľadiska svojej profesie a života určité skúseností a rozhodne ti objektívne poradím ako by sa dalo pokračovať ďalej. Nesľubujem nemožné, ale nechcem , aby chlapec " ako som bol ja " trpel kvôli nejakému sociopatovi , alebo workoholikovi, možno chorému človeku- nechcem to predčasne hodnotiť. Nech je to akokoľvek, ty si sa na svet nepýtal a keď už si tu zaslúžiš si " detstvo"... tak ako každé dieťa. Máš už 15 rokov a tým je aj daná tvoja spôsobilosť na vykonávanie právnych úkonov. To by sme si povedali neskôr. Ak teda chceš ,tu je môj telefón: 0904 466 074. Napíš mi sms a ja ti buď zavolám, alebo si vymeníme emaily a budeme nejako komunikovať. Nenechaj to tak prosím ťa. Tvoja mama to síce možno vidí inak, lebo je v inej pozícii, ale tvoje vyjadrenia sú pre mňa jasné a presne viem o čom píšeš. Dnes už mám toľko rokov, že by som mohol na to všetko zabudnúť, no to sa nedá. Zničené, či nie plnohodnotné detstvo aj v dnes, v plnej miere pripisujem svojej matke. Je z nej už starý človek a nič už na tom nezmením, ale ty máš ešte čas a na rozdiel od doby spred 25 rokov aj iné možnosti. Začal si dobre a nie si s tým sám. Dá sa to riešiť, len to nenechaj tak. Si statočný chlapec. Ahoj, "M".

29. 9. 2010 6:03:15

Pre R. - prosím zváž komu budeš telefonovať. Ten "M" to možná myslí úprimne ale to nikto nevie. Píšem to preto lebo ty si v kontakte s psychologickou a ju priamo poznáš ako osobu. Tak ak by si to mal riešiť tak s človekom, ktorého priamo poznáš. Tvoj problém ozaj celkom sám nevyriešiš. Porozmýšľaj ešte nad možnosťou "osloviť" otca. Napríklad dopisom , kde by si mu vyjadril svoje pocity ako syna, ktorému chýba otec po celé dni, čo by si všetko s ním rád robil čo všetkému by ťa naučil keby bol s tebou a že ťa mrzí, že ťa zbije vlastne ani nevieš za čo. Že by si skôr očakával keď príde domov, že ťa vezme na futbal a bude sa viac venovať teba a mamke. Že vám to chýba a bol by si veľmi rád keby ste žili ako v iných rodinách a nie v strese. Alebo niečo podobné ako to cítiš ty.

29. 9. 2010 9:19:15

Vážený pisateľ, " Pre R" ! Veľmi dobre ste upozornili chlapca na skutočnosť, že po svete, skôr teda na internete sa pohybuje množstvo chorých, či zvrátených jedincov a takto ponúknutá pomocná ruka , môže byť v niektorých prípadoch ako určitá pasca. Tak , teda dobre "R" , sprav tak ako ti radia a naozaj skús to riešiť so svojou psychologičkou, no daj pozor na to , aby sa o tom, že si sa jej zdôveril nedozvedel otec. Nepoznám bližšie detaily tvojho problému, iba to čo si napísal a ako na otca by na mňa zapôsobilo, keby ma oslovilo moje dieťa podobnými slovami ako ti radí pisateľ predo mnou, no neviem čo za povaha je tvoj otec a ako by reagoval. V každom prípade si myslím, že ani tým by si nič nepokazil, skúsiť môžeš. No na druhej strane si myslím, že ak otec fyzicky napáda chlapca v tvojom veku / ten mechanizmus "ako" si tiež neuviedol/, tak mu asi iba slová nepostačia. Som už dlho ženatý, mám dve dcéry, jedna už je v tvojom veku , no okrem otcovského capnutia po "zadku" , možno v ich troch , či štyroch rokoch som sa ich nikdy takto nedotkol. Urob ako uznáš za vhodné, ako píšem , detaily až nepoznám, no myslím si , že patríte do skupiny, ktorá mlčky trpí domáce násilie a tu už majú čo robiť orgány činné v trestnom konaní. Túto tému sám nezvládneš a zavisí od človeka, ktorý ti v tom pomôže , ako sa budú veci vyvíjať. Ja iba dúfam, že tvoja psychologička nebude patriť do skupiny , ktorá ti spravidla odpovie, že ona ti v tomto prípade nemá ako pomôcť a mal by si to riešiť spolu s matkou. No tá asi nechce , alebo sa bojí- predpokladám. A tam to končí.Nie, nie som žiadny cvok, ani úchylák. Mám 39 rokov, dve dcérky, manželku a som 16 rokov ženatý. Na tvojom príbehu ma upútala určitá identita, ako aj skutočnosť , že s podobnými príbehmi prichádzam reálne do styku a viem ako to je , keď si niekto nevie sám pomôcť. "M"

29. 9. 2010 15:35:33

Neverím nikomu na internete. Keď ho nepoznám osobne, nechcem mu dávať moje kontaktné informácie (tel. číslo, ..) keby chcel pomôcť, prečo nenapíše svoj email?

29. 9. 2010 22:29:27

Čo tu ľudia stresujete? Čítate ten názov príspevku? Niekto potrebuje pomoc a niekto ju ponúka. Ponúknite ju teda vy, ak také niečo viete riešiť! Alebo nechajte "niekoho " ochotného pomôcť nech tak spraví. Čo musí byť každý kto sa takto vyjadrí nejaký blázon, či psychopat? Hlavne by sa tu mal vyjadriť aj príslušný odborník pre túto rubriku. Ostatné ponechajme na autora príspevku, či nie ?

30. 10. 2010 14:12:42

Je to neprijemna situacia, mozem by stastny ze som to nikdy nezazil. a riesil by som to asi policiou alebo vyssimi uradmi (i ked je pravdepodobne ze prd vyriesia) , ale nenechal by som sa mlatit niekym kto je naliaty alkoholom ... lebo potom v poriadku nie je system a stat pokial taketo drogy su legalne zatial co byliny ako je konope je zakazane . ale to uz je offtopic ... myslim ze by si mal kontaktovat podpisaneho pana M, a riesit tento problem ...

9. 11. 2010 22:30:00

pán "M" situáciu sleduje a sled nie je žiadúci až na posledné odporúčanie. Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie...

10. 1. 2011 23:49:11

Ako sa každemu jednoducho radi,myslim,že pan/M/ma pravdu.Nepomôže ani nepochopi kto neprežil.Toto som prežila so svojimi 4synmi 30rokov,trapila som sa preto,snažila som sa udržať rodinu,no už som dalej nevladala a hlavne najmladši mal 21,to už boli chlapi a tak hrozilo,že raz zabije bud on ich alebo oni jeho,rozviedla som sa a koniec,lenže to nieje koniec,naše sudy a organizacie nepracuju akoby mali a tak teraz syn ktoremu najviac ubližoval byva s ním a čo preživam ja ako matka,ktora by dala život za neho,to ho netrapi,napriek tomu ho ľubim,je to syn.

Admin [Administrátor]

6. 9. 2016 8:29:16

Téma uzavřena !!!