Ako sa dá dokázať vernosť/ nevera?

Môj vzťah je trošku komplikovaný, nemá budúcnosť. Bývame v jednom dome, poznáme sa dlhé roky a asi pred 2,5 rokom sme sa začali "stretávať aj v jeho spálni". On (46) je rozvedený, býva sám. Má v mojom srdci veľké miesto, aj keď sa nedá povedať, že ho milujem. Veľa pre mňa urobil a veľa pre mňa znamená ako priateľ. Je mi s ním dobre a nevedela by som si predstaviť, že by som ho nemala na blízku. Ale nie ako napr. manžela. Ide o dobré priateľstvo spojené so sexom. Vyhovuje nám to takto. Doteraz. Už vyše pol roka však sledujem, že každý piatok odchádza na noc preč. Vraj ku kamarátom a za zábavou. Pochybujem, že ho každý piatok nejaký kamarát zavolá na noc k sebe. Mám podozrenie, že on chodí za inou, aj keď tvrdí, že sa mýlim. Vždy tú tému nejako zahovorí a nevie sa mi pozerať pritom ani do očí.

Nedokážem mu veriť, lebo cítim, že klame. Neviem, či existuje spôsob, ako mi má dokázať, že nechodí za inou. Včera som mu povedala, že s ním končím, nech si chodí za druhou, keď mu už na mne nezáleží. No nechcem ho stratiť ako priateľa. Vôbec sa nesnažil moje podozrenie vyvrátiť. Asi by som to lepšie znášala, keby sa priznal ako to, že mi klame. Nedokážem sa s ním milovať, keď si myslím, že to robí aj s druhou. Týmto ale trestám seba, nie jeho. Mám sa cez to preniesť a tváriť sa, že mi to nevadí? Nedokážem to. V intímnych chvíľach je veľmi nežný a boli to krásne momenty, ktoré mi budú chýbať. Ale už to tak neviem vnímať. Poraďte mi, ako sa z tých pocitov vymotať. Ďakujem.

Komentáře uživatelů ...

5. 10. 2010 14:22:39

Robíte dobre. On vlastne ani o vašu priazeň nebojuje. Na nehu z jeho strany bude problém zabudnúť. Ale chcete ju takú v neistote? Ak sa s ním chcete stretávať ako s kamarátom bude to pre vás ťažké. Stále si budete spomínať..... pomôže len rázny REZ vo vašej mysli. Ale možná chodí niekto okolo vás a vy ho nevidíte. Niekto iný, ktorý by si vás vážil a bude o vás bojovať. Zmente životný štýl, prechádzky, pohybovú aktivitu, kurzy, kino. To všetko vám pomôže zabudnúť. Skúste to. Držím palce.

5. 10. 2010 14:45:33

My sme sa dali dokopy vlastne už po druhý krát. Tiež bez nejakej budúcnosti. Vtedy som sa s ním rozišla ja, lebo som si našla druhého. Nevedela by som to robiť s čistým svedomím s oboma. Vtedy plakal ako malý chlapec a bolo mi to veľmi ľúto. Lenže vtedy bol ešte ženatý a ja slobodná. Ale on zrejme nedokáže povedať, že je koniec, tak ma radšej bude klamať. To ma štve najviac. Alebo mu to vyhovuje s dvomi. Neviem, ako to celé dopadne, ale asi sa mu budem snažiť vyhýbať, aj keď to v jednom vchode bude dosť ťažké. Čo sa týka iných aktívít, tak na to nemám čas, aj preto mi to vyhovovalo mať ho takto po ruke.

5. 10. 2010 15:00:38

Keď sme sa začali stýkať, tak sme si povedali, že keď si niekto nájde iného, tak to skončíme a zostaneme kamaráti bez sexu. Z mojej strany to pred rokmi tak bolo. Teraz mám sama v sebe chaos, lebo chcem s ním ostať ako priateľka, a časom sa k nemu možno aj pritúliť, či dať si pusu keď sa stretneme ako doteraz. Nemusí ísť ani tak o ten sex. Aj keď mi bude ten sex chýbať, lebo to s ním bolo krásne. Ale na druhej strane by som sa k nemu teraz nevedela pritúliť, keď k nemu cítim hnev. A pochybujem, že by ma chcel aj on objímať a pusinkovať, Keď má inú a keď ho takto podozrievam a hnevá sa na mňa, že ho podozrievam. Vraj bezdôvodne. Neviem, čo teraz ku mne cíti. ja som dosť citlivá a chýba mi prejav nehy a to mi bude najviac chýbať.Hold, budem si musieť asi zvyknúť.

PhDr.Burdova [Psycholog]

6. 10. 2010 9:35:26

Takže jestli tomu dobře rozumím, úplně zevrubně: v době, kdy Vy jste si našla přítele i on byl ještě ženatý a "uplakal" Vás, abyste se stýkali. Mezitím vaše vztahy skončily. A v tom okamžiku jste si ujasnili, že se budete vídat bez závazku. Tedy, že si můžete kdokoli najít kohokoli jiného a potom intimní vztah ukončíte. To se mi zdá rozumné a fér. Myslím si, že jste do toho v mezičase pak citově trochu spadla a fakt, že si Váš přítel někoho našel Vás bolestně zasáhl. On to cítí, a vedlejší poměr před Vámi i zastírá. To mi připadá jako nadějné znamění.. Podívejte. Sama píšete, že byste chtěla něhu, i bez sexu, zatímco požadavky na vážnost vztahu nemáte. A hned v následující větě popisujete, že byste jeje nedokázala obejmout vztekem na existenci té druhé. Vidíte, jak si protiřečíte? Podle mého názoru jste regulérně zamilovaná a z nějakého důvodu si to nechcete přiznat. Navzdory původní férové dohodě i on poměr kamufluje, tedy Vás nechce ztratit. Váš vztah má možná šanci! Vyložte před partnerem karty na stůl, ať Vám třeba neupláchne Vaše životní láska.

6. 10. 2010 10:53:25

Pani Lenka, ďakujem za Vaše odpovede. Asi máte pravdu v tom, že ma nechce celkom stratiť. Včera sme sa o tom rozprávali a na priamu otázku, či to chce somnou skončiť, keď má inú povedal, že nie. Ja som mu na to povedala, že mi je jasné, že mu vyhovujú dve ženy. Keď nemôže jedna, môže ísť za druhou. Na to mi len povedal, že či si myslím, že v jeho veku je taký kanec. Pravdou je, že ano, myslím si to, lebo má na TO stále chuť. Ja nie. A jedna (ja) mu zrejme nestačí. S tým "uplakaním ma" to tak nebolo. Neuplakal ma, lebo som to aj napriek tomu s ním skončila. Keďže bývame v jednom dome, stane sa, že sa stretneme. Tomu sa vyhnúť nedá. Vtedy bol ten rozchod asi iný, keďže som si našla ja niekoho, s kým to malo perspektívu. No teraz ma to bolí viac. Nemyslím, že som doňho zamilovaná, nie je to ktovie aký krásavec, ani povahovo mi veľmi nesedí. Ako trvalého partnera by som ho nechcela.Len je ku mne dobrý, vždy ochotný mi pomôcť, láskavý a (bol) nádherne nežný. Neviem, čo ma k nemu stále ťahá,ale neviem sa od neho odpútať.Aj keď som mala ten trvalý vzťah, vždy mi poskočilo srdiečko, keď som ho stretla. Na záver nášho rozhovoru som mu povedala, že ak je pravda, že nikoho nemá, a chce sa naďalej somnou inímne stretávať, nech mi dá čas, a nech ma presvedčí, že nechodí každý piatok za inou a možno sa k nemu vrátim po tretí krát. Neviem, či sa mu to podarí a či sa mne podarí ho prestať podozrievať. Žiaľ cítim, že tento rozchod jedefinitívny.

PhDr.Burdova [Psycholog]

6. 10. 2010 13:02:32

Zdá se mi, že postupujete dobře. Také si ale myslím, že někde na dně duše toužíte po "normální" lásce a že byste si ji také zasloužila. A je tady ještě něco zajímavého: on Vám evidenetně dává něco, nějak důležitého, z čeho Vám vždy "poskočí srdíčko". Co to je? Kdybyste to zjistila, bylo by to super. Věděla byste pak už, že to potřebujete a mohla byste to pak nalézt i u jiného partnera.

6. 10. 2010 13:52:51

Máte pravdu, že by som chcela mať trvalý, spokojný a plnohodnotný vzťah. Ale akosi nechodí. Vzťah, kvôli ktorému som sa s NÍM rozišla vyústil do manželstva. Bola som šťastná a pomaly zabúdala na minulosť s NÍM. Lenže s manželom už nežijeme spolu vyše 3 rokov a stretávame sa len vtedy, keď si príde pre našu spoločnú dcérku. Bývali sme u mojej mamy a vyhodila som ho, keď ma udrel pred ňou a našou vtedy 2,5 ročnou dcérkou. Vyšše roka mi trvalo, kým som bola schopná prijať znovu priateľovu náklonnosť. Keď sa zamyslím nad vašou otázkou, že čo ma k nemu stále priťahuje, nikdy som nad tým nerozmýšľala. Ale odpoveď bude asi takáto. Nežijeme spolu, nemáme čas sa hádať pre každodenné veci, každý si žijeme svoj "voľný" život a spája nás len to krásne, fyzické. Keď to tak vezmem, tak si s ním idem oddýchnuť a zabudnúť na chvíľu na všetky starosti a problémy, ktoré život prinesie. Preto asi túžim po jeho prítomnosti. S manželom to bolo presne také, ako som čítala v tomto príspevku http://www.omimine.cz/home/detail?id=17181, v ktorom ste tiež radili Vy . Tiež som bola psychycky vyčerpaná a mala som pocit, že už nevládzem. A on nevedel pochopiť, z čoho môžem byť tak unavená, keď som stále doma a nechodím do práce? Keď som si vtedy dovolila "otvoriť hubu" a povedať mu do očí, že on chodí domov len spávať a všetko má prichystané pod nos, tak som po tej hube dostala. Dosť ma to vtedy zobralo, a povedala som si, že už trvalý vzťah nechcem. Takto mi to vyhovovalo, "odskočiť si" na návštevu. Lenže ani TO nemôže byť bez citu k tomu druhému. A z tejto skúsenosti sa nového vzťahu trochu bojím.

6. 10. 2010 13:52:51

Máte pravdu, že by som chcela mať trvalý, spokojný a plnohodnotný vzťah. Ale akosi nechodí. Vzťah, kvôli ktorému som sa s NÍM rozišla vyústil do manželstva. Bola som šťastná a pomaly zabúdala na minulosť s NÍM. Lenže s manželom už nežijeme spolu vyše 3 rokov a stretávame sa len vtedy, keď si príde pre našu spoločnú dcérku. Bývali sme u mojej mamy a vyhodila som ho, keď ma udrel pred ňou a našou vtedy 2,5 ročnou dcérkou. Vyšše roka mi trvalo, kým som bola schopná prijať znovu priateľovu náklonnosť. Keď sa zamyslím nad vašou otázkou, že čo ma k nemu stále priťahuje, nikdy som nad tým nerozmýšľala. Ale odpoveď bude asi takáto. Nežijeme spolu, nemáme čas sa hádať pre každodenné veci, každý si žijeme svoj "voľný" život a spája nás len to krásne, fyzické. Keď to tak vezmem, tak si s ním idem oddýchnuť a zabudnúť na chvíľu na všetky starosti a problémy, ktoré život prinesie. Preto asi túžim po jeho prítomnosti. S manželom to bolo presne také, ako som čítala v tomto príspevku http://www.omimine.cz/home/detail?id=17181, v ktorom ste tiež radili Vy . Tiež som bola psychycky vyčerpaná a mala som pocit, že už nevládzem. A on nevedel pochopiť, z čoho môžem byť tak unavená, keď som stále doma a nechodím do práce? Keď som si vtedy dovolila "otvoriť hubu" a povedať mu do očí, že on chodí domov len spávať a všetko má prichystané pod nos, tak som po tej hube dostala. Dosť ma to vtedy zobralo, a povedala som si, že už trvalý vzťah nechcem. Takto mi to vyhovovalo, "odskočiť si" na návštevu. Lenže ani TO nemôže byť bez citu k tomu druhému. A z tejto skúsenosti sa nového vzťahu trochu bojím.

6. 10. 2010 13:52:52

Máte pravdu, že by som chcela mať trvalý, spokojný a plnohodnotný vzťah. Ale akosi nechodí. Vzťah, kvôli ktorému som sa s NÍM rozišla vyústil do manželstva. Bola som šťastná a pomaly zabúdala na minulosť s NÍM. Lenže s manželom už nežijeme spolu vyše 3 rokov a stretávame sa len vtedy, keď si príde pre našu spoločnú dcérku. Bývali sme u mojej mamy a vyhodila som ho, keď ma udrel pred ňou a našou vtedy 2,5 ročnou dcérkou. Vyšše roka mi trvalo, kým som bola schopná prijať znovu priateľovu náklonnosť. Keď sa zamyslím nad vašou otázkou, že čo ma k nemu stále priťahuje, nikdy som nad tým nerozmýšľala. Ale odpoveď bude asi takáto. Nežijeme spolu, nemáme čas sa hádať pre každodenné veci, každý si žijeme svoj "voľný" život a spája nás len to krásne, fyzické. Keď to tak vezmem, tak si s ním idem oddýchnuť a zabudnúť na chvíľu na všetky starosti a problémy, ktoré život prinesie. Preto asi túžim po jeho prítomnosti. S manželom to bolo presne také, ako som čítala v tomto príspevku http://www.omimine.cz/home/detail?id=17181, v ktorom ste tiež radili Vy . Tiež som bola psychycky vyčerpaná a mala som pocit, že už nevládzem. A on nevedel pochopiť, z čoho môžem byť tak unavená, keď som stále doma a nechodím do práce? Keď som si vtedy dovolila "otvoriť hubu" a povedať mu do očí, že on chodí domov len spávať a všetko má prichystané pod nos, tak som po tej hube dostala. Dosť ma to vtedy zobralo, a povedala som si, že už trvalý vzťah nechcem. Takto mi to vyhovovalo, "odskočiť si" na návštevu. Lenže ani TO nemôže byť bez citu k tomu druhému. A z tejto skúsenosti sa nového vzťahu trochu bojím.

6. 10. 2010 13:54:08

Prepáčte, ale neviem prečo sa moje príspevky zobrazujú 3x, keď kliknem len raz na odoslanie. Stáva sa mi to aj na iných stránkach.

6. 10. 2010 13:54:09

Prepáčte, ale neviem prečo sa moje príspevky zobrazujú 3x, keď kliknem len raz na odoslanie. Stáva sa mi to aj na iných stránkach.

6. 10. 2010 13:54:09

Prepáčte, ale neviem prečo sa moje príspevky zobrazujú 3x, keď kliknem len raz na odoslanie. Stáva sa mi to aj na iných stránkach.

PhDr.Burdova [Psycholog]

12. 10. 2010 8:22:54

Popisujete rozdíl mezi dlouhodobým vztahem uprostřed nároků života a nezávazným vídáním se, které Vám dá odpočinek, zpočátku i více pochopení, a odreagování. Což si nejsem jistá, jestli je to skutečně to "ono", ze kterého Vám to "srdíčko poskočí". Těžko radit na dálku, ale zdá se mi, že tam něco takového figuruje. Věřím, že se Vám podaří si vše postupně zařídit, aby Vám to vyhovovalo po všech stránkách. Hodně štěstí!

pardalka

26. 6. 2012 15:54:12

Dlho som premýšľala, či sem mám ešte napísať. Ale nakoniec som sa rozhodla, že ano. Možno to niekto bude čítať, koho bude trápiť podobný problém. Odvtedy, čo som sem napísala prvý krát o mojom probléme ubehli už dva roky. Môj vzťah s kamarátom stále trvá, aj keď s menšími prestávkami. Naše stretnutia "na chvíľu" už nie sú také časté ako boli pred tými dvoma rokmi. Práve pre tú neistotu, ktorú som cítila. Ale nastala konečne chvíľa, keď soom sa dozvedela pravdu. Mala som totiž narodeniny a ani sa neunúval, aby mi aspoň zavolal. Ja na jeho sviatky nezabúdam. To sa ma trochu dotklo a keď som ho navštívila, bol mierne prekvapený, že som neprišla, aby sme sa pomilovali. Ba dokonca som mu povedala, že sa naňho hnevám. Samozrejme nechápal. Tak som mu povedala, že to, že ma 4 roky vodí za nos a nepovie mi pravdu, že má aj inú frajerku, na to som si už zvykla. Už keď nie je chlap a neprizná sa. Ale že mu stojím len za tú chvíľu rozkoše a ani sa neunúva mi aspoň zavolať, že teda všetko najlepšie, tak to sa ma už dotklo. A že som presvedčená, že na jej narodeniny určite nezabudne. A zrazu mi povie, že aj na jej narodeniny zabúda. Skoro som spadla z nôh, že konečne počujem pravdu. Tak sme si sadli ku stolu a úplne kľudne mi všetko povedal. Vraj sa poznajú už 12 rokov. Povedala som mu, že ak plánuje s ňou budúcnosť, ja končím. Nebudem sa medzi nich miešať. Ale tak ako somnou, ani s ňou neplánuje budúcnosť. Vraj k nej necíti nič viac ako ku mne, ale nevie (alebo nechce) ju odkopnúť, lebo by ju to zlomilo po toľkých rokoch. Je to staršia žena, vdova, tiež priateľka na spríjemnenie chvíľ. Chodí k nej naozaj len ten piatok na noc. Povedal, že ma nechce stratiť. A čo ma trochu potešilo, že sa veľmi teší, keď prídem, lebo somnou je to krajšie. Pravdu povediac mi trochu odľahlo, ale jemu sa vraj riadne uľavilo. Najmä preto, že som mu nepovedala, že s ním končím. Dokonca mi ešte v noci napísal SMS, že si ma veľmi váži a že som perfektná a tolerantná. Tak mu budem tie piatky tolerovať, pokým JA budem chcieť. Teraz keď viem o akú ženu ide, tak mi to až tak nevadí. Ale konečne som sa dočkala, že povedal pravdu.

pardalka

26. 6. 2012 15:54:12

Dlho som premýšľala, či sem mám ešte napísať. Ale nakoniec som sa rozhodla, že ano. Možno to niekto bude čítať, koho bude trápiť podobný problém. Odvtedy, čo som sem napísala prvý krát o mojom probléme ubehli už dva roky. Môj vzťah s kamarátom stále trvá, aj keď s menšími prestávkami. Naše stretnutia "na chvíľu" už nie sú také časté ako boli pred tými dvoma rokmi. Práve pre tú neistotu, ktorú som cítila. Ale nastala konečne chvíľa, keď soom sa dozvedela pravdu. Mala som totiž narodeniny a ani sa neunúval, aby mi aspoň zavolal. Ja na jeho sviatky nezabúdam. To sa ma trochu dotklo a keď som ho navštívila, bol mierne prekvapený, že som neprišla, aby sme sa pomilovali. Ba dokonca som mu povedala, že sa naňho hnevám. Samozrejme nechápal. Tak som mu povedala, že to, že ma 4 roky vodí za nos a nepovie mi pravdu, že má aj inú frajerku, na to som si už zvykla. Už keď nie je chlap a neprizná sa. Ale že mu stojím len za tú chvíľu rozkoše a ani sa neunúva mi aspoň zavolať, že teda všetko najlepšie, tak to sa ma už dotklo. A že som presvedčená, že na jej narodeniny určite nezabudne. A zrazu mi povie, že aj na jej narodeniny zabúda. Skoro som spadla z nôh, že konečne počujem pravdu. Tak sme si sadli ku stolu a úplne kľudne mi všetko povedal. Vraj sa poznajú už 12 rokov. Povedala som mu, že ak plánuje s ňou budúcnosť, ja končím. Nebudem sa medzi nich miešať. Ale tak ako somnou, ani s ňou neplánuje budúcnosť. Vraj k nej necíti nič viac ako ku mne, ale nevie (alebo nechce) ju odkopnúť, lebo by ju to zlomilo po toľkých rokoch. Je to staršia žena, vdova, tiež priateľka na spríjemnenie chvíľ. Chodí k nej naozaj len ten piatok na noc. Povedal, že ma nechce stratiť. A čo ma trochu potešilo, že sa veľmi teší, keď prídem, lebo somnou je to krajšie. Pravdu povediac mi trochu odľahlo, ale jemu sa vraj riadne uľavilo. Najmä preto, že som mu nepovedala, že s ním končím. Dokonca mi ešte v noci napísal SMS, že si ma veľmi váži a že som perfektná a tolerantná. Tak mu budem tie piatky tolerovať, pokým JA budem chcieť. Teraz keď viem o akú ženu ide, tak mi to až tak nevadí. Ale konečne som sa dočkala, že povedal pravdu.

Admin [Administrátor]

6. 9. 2016 8:29:16

Téma uzavřena !!!