Dotieravé myšlienky
Dobrý deň!
Chcela by som sa opýtať ako mám dosiahnuť aby som už konečne stále nepremýšľala nad tým čo som komu povedala, ako som sa pred kým strápnila a ako sa na mne ostatní smejú a ohovárajú ma. Neviem či je to nejaká porucha alebo diagnóza, ale veľmi mi to komplikuje život. Neviem sa zbaviť tých dotieravých myšlienok. Vždy keď sa s niekým rozprávam pozdejšie nad tým rozmýšľam a analyzujem každú moju reakciu a pociťujem výčitky a hanbu. Celé dni ma prenasledujú spomienky z minulosti samozrejme tie najtrápnejšie. Snažím sa ich odháňať, ale nedarí sa mi to. Cítim pocit úzkosti z toho aká som nemožná. Niekedy prídu aj svetlé chvíle keď mi je všetko čo som povedala a urobila jedno, ale to je len zriedka. Veľmi ma to trápi a odvíja sa od toho všetko. Som stále smutná a nervózna. Chcela by som byť konečne šťastná a spokojná s tým aká som. Vopred Vám ďakujem za odpoveď.
Už aj keď to čítam tak mám pocit, že Vás to musí stáť veľa energie a musí Vás to zúskostňovať. Myšlienky, ktoré Vám bežia hlavou majú ľudia, ktorí sú úzkostnejší, možno aj s nižším sebavedomím. Aj sociálna fóbia sa takto môže prejavovať. Preto Vám odporúčam navštíviť psychoterapeuta a spolu s ním to začať riešiť. Môžete zájsť aj za psychiatrom, ktorý Vám môže na úzkosť predpísať lieky. Neviem koľko máte rokov, no niekedy sa aj psychoterapiou a bez liekov dá veľa spraviť a efekt je trvácnejší. V každom prípade budete musieť zapracovať na svojom sebavedomí a to nie vždy ide bez odbornej pomoci. Držím palce.
Komentáře uživatelů ...
skus si precitat knihu SECRET ak pomoze tak pomoze ak nie tak nie ale je to iba v tebe a v tvojej hlave.
mal som podobny problem resp este mam ale nie az v takom rozsahu ako ty. len premyslam ako som mohol to a tamto vylepsit co som povedal a co nie . ci som nebol trapny alebo nie. mozno sa to zda na psychiatriu ale vcitujem sa do koze inych a ocami inych sa pozeram na seba a svoje spravanie. pointa je taka ze nie vzdy tak premyslam .to znamena ze sa treba zamestnat do takej prace kde sa zapaja telo aj mysel. vela stastia
tento problem mam taky ;) vzdy placnu naku kravinu pak semi smeju ...
ono je to aj vec povahy napr. ja toez sa trapim ked dakomu daco poviem,lebo ja som skor diplomaticka povaha,ale z liekami sa to da
Hej, ja mám presne tento problém, riešim to už od detstva a je to úplne otrasné. Na verejnosti vyzerám ako idiot, lebo sa bojím rozprávať, hovorím potichu tak, že ma skoro vôbec nie je počuť,neviem sa zastať svojich práv, ťažko nadväzujem priateľstvá.Keď beriem lieky, je mi lepšie, ale nemôžem predsa celý život brať lieky. Už som absolvovala aj kognitívno behaviorálnu psychoterapiu- no nič moc. ešte rozmýšľam nad psychoanalýzou alebo hypnózou.Chcela by som konečne žiť ako normálny vyrovnaný a šťastný človek bez mojich otrasných myšlienok.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]