Panická porucha, úzkosť

Dobrý deň. Mám 29 rokov a od 21r. trpím na panickú poruchu. Liečila som sa s prestávkami Seroxatom. Pred 1,5 rokom mi ho lekárka pre tehotenstvo vysadila. Necítila som sa najlepšie, ale dalo sa to vydržať a zvládla som to. Hneď po pôrode som sa cítila hrozne, mala som nepríjemné myšlienky a obavy, aby som neublížila synčekovi alebo sebe. Malého som vydržala kojiť 3 mes. a musela som si ísť dať znovu predpísať lieky, pretože môj stav bol neúnosný. Bála som sa byť sama doma, chytala ma silá panika a úzkosť. Nemohla som ísť sama na nákup, nebola som schopná šoférovať auto, hrozne som sa bála, aby mi "neruplo" v hlave a aby som neublížila malému. Teraz beriem lieky pol roka, stav sa mi zlepšil, ale aj tak sa mi niekedy tie zlé myšlienky vracajú. Snažím sa mať nad nimi kontrolu, ale keď idem napr. autom premýšľam nad tým, čo ak mi príde zle a ja nezvládnem situáciu, točí hlava a ťažko sa mi dýcha. Chcem sa spýtať, či je treba zvýšiť dávku /beriem 20mg ráno/ alebo zmeniť lieky. Čo si o mojej chorobe myslíte? je to vôbec panická porucha, alebo niečo iné? Mám nádej, že budem normálne žiť bez toho, aby som musela užívať lieky?
Ďakujem za odpoveď

Komentáře uživatelů ...

18. 7. 2009 17:12:31

ahoj aj ja som mala presne tie iste problemy ako opisujes. tiež to začalo po porode intenzivnejšie ja som sa bala prejst aj okolo otvoreneho okna aby mi nenapadlo že čo ked mi prepne a skočim. bolo to hrozne.stale beriem polovičku seroxatu ale ked som viacej vystresovana pride to naspat.mam dve male deti chodim do prace tak na to tak nemyslim a da sa stym normalne fungovat. tie hlupe myslienky mavam ovela menej krat. len ked to na teba pride skus silou vôle mysliet na niečo ine odputaj mysel.je to fakt beh na dlhe trate. vela sily ti zelam.

6. 8. 2009 18:54:31

zdravim vas, podobne a priam tie iste priblemy mam aj ja, hlavne vecer ked som sama a obavy, co ak sa nieco stane alebo mi rupne, alebo nieco spravim niekomu a nechcem to, no hrozne , najhorsie je to v jeseni, ale da sa to niekedy zvladnut chodim na psychoterapie, a nieco sa tym zlepsilo len najhorsie je pracovat s myslienkami. castokrat sa pytam preco to musim mat, je to niekedy trapenie veru. ako riesite tie myslienky zo strachu sebakontroly ze nieco spravite a tak?

8. 10. 2009 13:57:31

panicka uzkost je pliaga s ktorou sa musime naucit zit a to cim skor,pokial nas nezvalcuje..ja tym trpim uz 14rokov a tu nic nepomaha len s tym bojovat a naucit sa s tym zit a nebat sa toho..na to sa neumiera su to len hrozne pocity prezivania..chapem kazdu jednu z vas lebo ja som si uz s panickou uzkostou zazila svoje a mam ju dodnes..beriem aurorix dva krat denne a ked je velmi zle ako prva pomoc je neurol,ktory urcite zaberie..bojujte baby..

17. 5. 2010 11:29:50

aj ja prezivam presne to iste, zacalo sa to pred piatimi rokmi, paradoxne ked mam vela roboty a stres vsetko je v pohode, naopak v case kludu, napr cez dovolenku, pripadne vikend sa tie blbe pocity ozvu opät. Uzivam seroxat a neurol s prestavkami pät rokov. Ta pani, ktora piasla ze s tym zije 14 rokov mi veru vela optimizmu nepridala, ale nic ine ako s tym zabojobat asi nemozeme robit. Vsetkym s podobnym trapenim zelam vela sil

25. 7. 2010 21:11:47

ako som si naivne myslela,ze som jedna z miliona.. tak teraz som sa presvedcila, ze nebojujem sama. dva krat som prerusila liecbu, uz som myslela, ze som v pohode, no po rozvode som to musela znova absolvovat. teraz som uz skoro rok bez liekov a snazim sa drzat.mam coskoro prvy krat letiet lietadlom, uz teraz sa ma chyta panika, ale vdaka odblokovavaniu a v najhorsom s pouzitim lexaurinu to chcem zvladnut. kvoli sebe a mojej uzasnej rodine. vsetkym prajem silnu volu a nevzdavajte sa!!!

29. 8. 2010 11:04:50

ahojte ja mam tiez panicku uskost a este som aj vo stvrtom mesiaci tehotenstva a zvladam to velmy tazko boli ma cele telo zvraciam nejem neviem co uz mam robit dobre duse poradte mi vopret dakujem hela

30. 8. 2010 13:06:30

Pro všechny, kteří trpí panickou úzkostí - byla jsem na tom stejně. Problémy s dýcháním, úzkost v obchodě, autobuse, stupňující se pocity nevolnosti až na omdlení, strachm že umřu ... Nejhorší bylo, že většina lékařů mne považovala za simulanta. Pomohl mi pobyt na psychiatrii. Po třech týdnech jsem se naučila paniku zvládat, pomohly i léky, které se postupně snižovaly a dnes jsem bez léků a v pohodě. I když se to v období úzkosti zdá neuskutečnitelné - vyléčila jsem se. Pomohla mi i jedna průpovídka - " Chci a můžu ", ne " Chtěla bych". Jsem 5 let bez léků a když pocítím sebemenší pocit úzkosti a dalších příznaků, začnu s dýchacím cvičením. Držím palce, aby jste dopadla tak jako já.

12. 9. 2010 17:15:26

Hely ja som v polke 6 mesiaca a prežívam to isté,.... nespím búši mi srdce a mám strach.... neviem čo robiť snažím sa aj dýchať ale zatiaľ nič snad to nejako prejde,,,, ty si ako na tom teraz????

20. 9. 2010 18:10:54

to som ja hela som tak natom ze mi je celkom fajn berem atarax rano a vecer tak sa mam dobre a ked to namna nahodou pride tak sa snazim na to nemisliet ale porodu sa aj tak strasne bojim neviem ako to zvladnem mozes mi napisat ako sa volas ja ti mozem poradit ja mam s tim problemi uz velmy dlho

20. 9. 2010 18:15:10

ked sa bude dat tak sa ti ozvem opitaj sa naco chces ked budem moct a budem vediet tak ti rada pomozem mozes mi poslat meilovu adresu aja ti dam moju a mozme si pomahat ak mas zaujem ja budem len rada ahoj hela

5. 11. 2010 21:13:07

ahojte aj ja bojujem s tovto chorobou už hádam tri roky

10. 12. 2010 21:48:16

Zdravím vás... Ja s touto pliagou bojujem už 12 rokov (mám 36 rokov). Konečne som narazil na normálnu terapeutku a chodím k nej 4 mesiace. Som bez liekov, no občas si frknem 0,25 Neurolu. Poznáte to, keď sa to už bez toho predýchať nedá. Záchvat paniky som nemal už skoro dva mesiace, no úzkosť sa mi stala už starou dobrou známou. Je na čase sa s ňou spriateliť a nebojovať proti nej. Vtedy jej intenzita klesá - mám to odskúšané. Mimochodom, tá rada: "Chci a můžu" funguje...! Všetkým vám držím palce! :-)

21. 12. 2010 17:58:48

zdravim vas vsetkich,ja ju mam tiez,uz 6 rokov,a nie je to ziadna sranda,tym ze som sa prestahovala do ineho mesta,kde nikoho npoznam je to o to horsie.mam tu novu doktorku,ktora je uplne ina nez ta predtym,ine nazory ine postupy.behom 3 mesiacov mi zmenila uz asi 5liekov...

10. 2. 2011 10:59:22

dobrý deň, som psychoterapeutka, a pri jednej z mojich klientiek sme sa pozastavili pri tom, že by chcela vedieť viac o tom ako paniku prežívajú iní ľudia, sadli sme si k internetu a medzi inými našli aj túto stránku. prekvapilo ma tu viacero vecí: jednak že v čase tehotenstva človeku s panickou poruchou zrušia liečbu stabilizujúceho lieku a nedajú mu inú alternatívu. touto alternatívou je predovšetkým kontakt so psychologom alebo psychoterapeutom, ale dostupná je aj nefarmakologická liečba plnospektrálnym svetlom, ktorá má taký istý účinok a metabolický účinnú pomoc pre mozog ako majú lieky seroxat a im podobná chémia. zaoberám sa tým aj ja a s mojimi klientkami "sme" už zvládli donosiť niekoľko krásnych detičiek aj bez liekov. www.psycholiecba.sk

18. 2. 2011 12:05:43

dobrý deň,som veľmi rada,že som našla túto stránku.To ,čo prežívate vy všetci mám aj.Doteraz som si myslela,že to mám iba ja.Lekárka mi znížila dávku seroxatu na polovicu a na mňa to znovu prichádza.Mávate aj vy taký nepríjemný nával vnútornej horučavy?A čo sa týka pôrodu,mala som presne tie isté myšlinkové pochody kojila som rok ale to vám poviem bolo to bez liekov utrpenie.Som vďačná za vaše príspevky.Držím palce.

9. 6. 2011 8:57:31

Dobrý deň, je veľmi tažké žiť s úskosťami a panickými poruchami už dlhšiu dobu som brala seroxat a lexaurin v prípade potreby po dvoch rokoch liečby sa moja psychiatrička rozhodla že skusime liečbu ukončiť, necelý rok som sa citila ako človek opäť som mala pocit že žijem normálne, až kym sa stavy uzkosťi nevratili späť, tak sme sa rozhodli opäť pre liečbu len čo mi začali lieky zaberať zistila som že som tehotná a museli sme ich vysadiť po prvých troch mesiacoch sa moj stav nelepšil ale skor zhoršil nedokazala som byť doma ani sama ani isť do obchodu ked tak tak s velkymi obavami po dohovore s lekarkou sme sa rozhodli teda hlavne ja že že uzkosť ktoru prežívam je horšia ako branie liekov inak by som to nezvládla tie stavy...nasadila mi serlift a lexaurin kedže ich beriem ešte len pár dni tak stale to neni ono dufam že to dopadne všetko dobre, bojim sa aj o dieťa, ale viem že mnohe ženy beru antidepresíva počas tehotenstva.... .máte niektoré skusenosti s branim antidepresiv počas tehotenstva?alebo museli ste ukončiť liečbu pred porodom a pri kojeni?aky to ma dopad na dieťa?

Kacenka [Porodní asistentka]

23. 12. 2011 11:11:29

Téma uzavřena !!!