Bola som neverná, teraz zaľúbená a nešťastná
Dobrý deň.
Ťahame siedmy rok s muzom uz asi 5rokov to nefunguje v sexe..vzdy som mala myslienky ze to ukoncim a rozvediem sa s nim no bala som sa toho.rozumieme si v istych veciach no cim dalej mam pocit ze uz si nerozumieme v nicom. Asi pred 8mesiacmi som spoznala jedneho chlapa pisali sme si nakoniec sme sa dostali k bodu ze by sme sa mohli stretnut. Tak sa aj stalo mala som strach ale spravila som to.stretavame sa asi dvakrat do mesiaca ako nam to okolnosti umoznia. Piseme si dodnes aj si volame den co den presli sme aj horsim obdobim nakolko sme zistili ze obidvaja sa musime dat liecit. Dotycny mal predomnou aj ine zeny co som zistila az potom ked som mala zdravotne problemy vlastne sam sa mi hned ozval ze je daky problem.muzovi som neveru musela povedat znasal to zle ale dal mi druhu sancu aj ked neviem ci to ma zmysel. Ako som spominala s muzom nam to neklape v sexe jednoducho je sebecky a vidi iba seba vobec ma nepritahuje(nebudem pisat podrobnosti,ale myslim si ze v tomto by mi viac ludi dalo za pravdu) a to uz mozno aj par rokov.mame sice 3rocneho syna kvoli ktoremu som toto vsetko predychala.
Nechcem malemu ublizit no takto si ublizujem aj sebe a nakoniec sa asi ten rozvod aj uskutocni, len sa toho bojim.muz chcel aby nas vztah sa zlepsil on sam vedel ze to nefunguje povedala som mu co mi vadi a co chyba no dodnes je to ako predtym. Nezmenil sa skor on ocakava odomna po nevere aby som sa viac k nemu tulila hovíorila mu ze ho milujem mali viac sexu...lenze ta nevera sa nestala kvoli tomu ze som akurat niekoho stretla ale preto ze to medzi nami nefungovalo. Presli sme aj tymi krytickymi dnami s muzom no dennodenne ma tym nicil a vyhadzoval na oci ze som rozbila rodinu a ked sa chcem rozviest obere ma o vsetko mame spolocny rodinny dom a ze aj maleho mi zobere.tak mam zviazane ruky.
Nemam podporu ziadnu moji rodicia su zatazeny iba bratom a o mna neprejavia ziadny alebo mozno minimalny zaujem.v podstate nemam nic a nikoho jedine maleho no ale kam by som sa snim pobrala.tohto sa bojim najviac ak by som vedela ze ma niekto podrzi a bude ma psychicky podporovat dokazala by som to no takto asi nie.a dalsia vec maly je pred nastupom do skloky a ja este na materskej robotu este nemam. no a s dotycnym je to o mileneckom vztahu zatial nic viac vlastne ja som sa zalubila.je nam spolu dobre.je ku mne mily casto prejde len okolo nasho domu aby sme sa aspon videli volami atd.no zatial do vztahu sa pustat nechce, pretoze on ma tiez zalozenu rodinu aj ked si so svojou druzkou nerozumie. Boji sa zacat odznova a to ho chapem aj ked pre mna je to zase horsie je to na moju skodu.a dalsia vec obsmietaju sa okolo neho zeny viem o nich sam mi povie som dost zialivy typ takze neviem ci by to vo vztahu ak by sme niekedy fungovali spolu nerobilo iba konflikty, ale je to aj o kompromisoch.bohuzial tazko sa daodhadnut ci vycitit kto je ten pravy na cely zivot.no aj keby to nemal byt on teraz mi je s nim dobre. Trapim sa pretoze neviem ako mam dalej fugovat nebavi ma klamat muzaa byt neustale kontrolovana ale zaroven nechcem svoje dieta stratit ci mu zobrat otca.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]