Hanba
V mojom zivote sa udiali zalezitosti, za ktore sa velmi hanbim. Bola som niekolko rokov v detstve zneuzivana. Citim sa velmi zneuctena, bezmocna. Neviem ako dalej. Mam problem o tom rozpravat, neustale mam obsedantne myslienky. Nedokazem prijat, ze som obet. Pride mi to take ponizujuce. Ked si predstavim, ze by to niekto vedel, mam strach z toho, ze by sa pytal preco si tomu nezabranila, preco si bola taka neschopna, preco si o tom nikomu nepovedala, mozno si si to uzivala. Bojim sa, ze na to ludia nevedia reagovat. Nechcem byt lutovana, je to pre mna potupne. Nechcem, aby ked to niekomu poviem bol z toho smutny, aby ho to trapilo, aby bol empaticky. No velmi ma trapi, ze o tom nikto nevie. Trapi ma, ze to nedokazem povedat svojmu nastavjucemu aj ked ho velmi milujem. Obavam sa, ze vzdy ked by sa na mna pozrel, tak by videl tu obet, bal by sa ma dotknut, mozno by sa chcel mstit. Citim sa ako klamar, ze to pred nim tajim. Mozno by to nezvladol a opustil ma. Viem, su to dohady, ale nie je to lahke. Viem, ze kopec ludi ma vacsie problemy. A ja sa tu trapim nad minulostou, davnou minulostou, a predsa to po tolkych rokoch este stale boli. Ako sa mam od toho odputat, ako zit pre pritomnost? Som plna hnevu, na seba, na neho. Asi viem, co mi poradite. Nastupit do terapie. Mam taky zvlastny pocit, byt len jednym z mnoho pacientov, s ktorym sa stretne dvakrat za mesiac. A ked uz, sla by som k zene. A je tam pravdepodobnost, ze by mala deti. Nechcem, aby si co i len na chvilku predstavila svoje deti v tej istej situacii. Viem, ze psychologovia su na to skoleni, ze sa dokazu odosobnit. Ale da sa to vzdy? Tomu neverim. Snazia sa byt nehodnotiaci, neodsudzujuci, ale je to len kvoli tomu, ze je to ich praca a musia to robit? Alebo su psychologovia taki naozaj? Naozaj v skutocnosti nehodnotia? Alebo jedno si myslia a druhe hovoria? Nechcem tym v ziadnom pripade dehonestovat povolanie psychologa. Je to velmi narocne zamestnanie. No je pre mna tazke doverovat a nemysliet na to, ako moj zivot moze negativne ovplyvnit zivot inych.
Zneužívanie je rozhodne trauma, ktorú si nesiete celý život a pokiaľ ju dobre nespracujete, tak Vám môže aj vážne zasiahnuť do vzťahov. A Vám sa to deje. Sama cítite, že niečo skrývate a je evidentné, že by ste sa chceli niekomu zdôveriť. Áno, ja Vám odporúčam psychoterapeuta. Nájdite si nejakého, ktorý má ukončený psychoterapeutický výcvik. Váš praktický lekár Vám môže nejakého odporučiť, aj takého, čo má zmluvu s poisťovňou a nebudete za sedenia platiť. V zásade sú sedenia raz týždenne, ale záleží to aj od terapeuta samotného a kapacity. Je dôležité aj vedieť, že máte možnosť kedykoľvek terapiu ukončiť, zmeniť terapeuta, či sama si usmerňovať čo a koľko toho poviete. Psychoterapeut Vás rozhodne nebude kritizovať a hodnotiť, ale ak budete mať taký pocit, tak máte možnosť mu to priamo povedať. Všetky Vaše pocity mu môžete povedať, netreba sa toho báť. Terapia je o veľkej dôvere a ja Vám veľmi odporúčam to vyskúšať. Môže Vám to jedine pomôcť.
Komentáře uživatelů ...
Hneváte sa na celý svet i na seba. Nie ste s celou situáciou vyrovnaná - veď to sa ani nedá, vzhľadom k tomu čo ste prežila. Takže sa vôbec nedá čudovať čo všetko vám chodí hlavou. Vašemu partnerovi by ste sa mala zdôveriť, ale až vtedy keď to bude ON ten pravý a vy si budete ním istá, že vám bude stáť po boku po celý život. ( alebo aspoň podstatnú časť). A tú odbornú pomoc by bolo vhodné riešiť tiež. Ak máte takéto myšlienky, tak radšej v inom meste kde vás v podstate nikto nepozná. Už len to, že to s niekym rozoberiete bude pre vás obrovská úľava. Veľmi vám držím palce.
Psychoterapeut musí udržať dôvernosť. Dokonca sa dá dohodnúť s terapeutom, že ak sa náhodou stretnete na ulici, že Vás pozdraví len keď pozdravíte Vy. Všetko je o dohode, netreba utekať do iného mesta.
Musi, musi... Ale ved vieme ako je to na Sk.Kazdy je s kazdym rodina, a ked nie, tak sa aspon pozna. Nevrvim, ze to povie umyselne, ale len tak btw, vies aky pripad som mala dnes v robote....A uz to ide.
Nexcem tym povedat, aby si psychhoterapeuta nevyhladala, ale v takej chulostivej veci, radsej do ineho mesta. Ved dnes to uz nie je problem, dohodnut sa cez net na stretnuti, dokonca su aj taki pssychologovia, co poskytuju poradenstvo cez net. Zaplatis a vlastne sa nemusite vidiet.... Ujo guglac ti vsecko povie.Drz sa!!!
hm, velka dovera. Vy nevykonavate prax?
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]