Partner alebo rodičia?
Dobrý deň,
mám problém s mojimi rodičmi lebo mi bránia aby som bola s partnerom.neveria mu kvôli tomu že ma raz oklamal že chodí do práce a pritom nechodil. Jeho rodičia to vedeli ale ja nie a ked som sa s nimi rozprávala tak vraveli že kvôli tomu sa mi to bál povedať aby som sa s ním nerozišla a presne to sa stalo potom.ja viem že som naňho stále tlačila čo sa týka práce, takže si myslím že aj ja mám na tom podiel viny. Potom sme si to ujasnili a chceme byť znova spolu, začať spolu žiť ale problém je v tom že moji rodičia mu už vôbec neveria a robia mi scény, vyhadzujú z domu,vyhrážajú sa mi že mi vezmú syna a citovo vydierajú, vyvolávajú veštcom.napríklad zašli tak ďaleko, že môjmu ocovi prišlo zle lebo je srdciar a moja matka mi vrieskala že ak sa nevrátim domov a s ocom sa niečo stane tak to bude všetko moja vina.som slobodná matka, môj partner je mladší ale my sa ľúbime,malý ho ma tiež nadovšetko rád,chceme sa odsťahovať ale budeme v tom istom meste bývať ako moji rodičia. Problém je tiež v tom že ani jeden chlap ktorého som mala im alebo skôr mojej matke nebol a myslím že ani nebude dobrý, tiež im finančne pomáham a asi aj to je dôvod alebo už netuším. Ja pracujem v rakúsku dva týždne do mesiaca ale chcem skončiť hneď ako to bude možné lenže problém je ten že si myslíme že moji rodičia mu budú robiť peklo, ked budem preč. Chce si ma vziať a maličkého si chce osvojiť ale ja som nechcela takýmto spôsobom odísť od rodičov a chcem si ho vziať ale nie pod takým tlakom.mám pocit že moje nervy už neznesú veľa lebo som ako medzi dvoma mlynskými kameňmi ale chcem mať už svoj pokoj a byť konečne šťastná s niekým koho nadovšetko ľúbim. Ďakujem za každú radu
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]