Prestal som Ľúbiť?
Som s ňou takmer tri mesiace, čo nie je veľmi dlho. Mám 21 rokov a ona 20. Všetko bolo pekné až doteraz, pretože som začal mať pocit, že som ju prestal ľúbiť. Predchádzalo tomu to, že jednoducho ma vytočila jej správaním. Nespravila nič zlé, ale je to taká povaha, že občas niečo jej z úst ujde také trošku blbé. Tažko to opísať no pokúsim sa. Tažko prejavuje svoje city ak vôbec prejaví. Je pasívna, asi takto, že kým ju nenakopnem tak sa nenaštartuje. Občas niečo čakám že mi povie pekné, pričom predtým som ju nato nepriamo naviedol, no trepne nejakú blbosť.
Takéto veci šak ako správny milujúci človek som toleroval a trošku sme sa aj porozpravali a už potom sa to zlepšilo.
No pred pár dňami to bolo už tak trochu intenzívnejšie, čo ma vytočilo a nedokázal som sa na ňu už ani len usmiať aj ked som chcel, no nechcel som sa s ňou pohádať tak som to v sebe dusil. Odvtedy sa cítim otrasne, veľmi zle. Mám pocit akokeby som ju prestal ľúbiť. Ale v tak krátkom čase? Možno to znie divne to čo tu píšem no moje pocity su nasledovné: trápi ma to, bojím sa o ňu prísť, som nervózny, najradšej by som to hneď vyriešil no neviem ako, som smutný, je mi občas doplaču, cítim zúfalstvo. Ešte dodám, že sme spolu boli dosť často každý druhý deň, ale s tým ze od večera až do ranných hodín. Takže každý deň. Tento môj problém trvá niekoľko dní. Keď s ňou niesom tak trošku cítim zlepšenie. Taktiež lepšie som sa cítil ako keď len tak som sedel pri počítači a ona ma zozadu objala a chytila, očividné zlepšenie som pociťoval(nie úplné).
Človek ktorý neľúbi tak azda by mu bolo všetko ľahostajné, kašlal by nato a odbil by vzťah, pretože pre neho to je jednoduché, no ja mám vyššie zmienované pocity, proste nechcem o ňu prisť, keď si spomínam na tie nádherne chvíle a hlavne nato, že ma ľúbi, nezdá sa mi žeby sa to mohlo tak odrazu zmeniť.Teraz s ňou nebudem dva-tri dni nech zistím či to nieje tým, že sme boli často spolu, aj keď ani raz čo sme boli spolu to nebolo stereotypné a stále origínálne, jedinečné a krásne! Tak prosím o radu čo zlepšiť, alebo ako sa s ňou o tom porozprávať, aby sa to zlepšilo a aby som pocítil uvoľnenie, lebo sa cítim ako zviazaný v nejakom psychologickom vezení mojho vlastného rozumu. Ešte dodám že sex sme ešte nemali a ani ja ani ona vôbec. Rozprávali sme sa o tom a zhodli že keď príde správny čas, čo už prišiel teda pokiaľ by sme boli na vhodnom mieste tak už by sme určite neovládli. Som trošku taká povaha, že občas dostanem strach ako napríklad z toho, že som ju prestal ľúbiť a teda stále mi to vrtá hlavou a potrebujem preto poradiť.
Ďakujem za prípadnú odpoveď.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]