Trasenie rúk v strese je prirodzená reakcia. Má to mnoho ľudí, len nie vždy si to na druhých všimneme. Je to ako keď pred nejakým pohovorom má človek stiahnutý žalúdok a chce sa mu na WC alebo sa pri nových ľuďoch červená. Je to samozrejme nepríjemné a preto ľudia hľadajú spôsoby, ako sa nepríjemnému pocitu vyhnúť. U Vás je to to, že niekedy nejete alebo sa vyhovoríte na bolesti brucha alebo do spoločnosti vôbec nejdete. Tým si to ale iba upevňujete, lebo traseniu rúk pridávate príliš veľkú dôležitosť. V týchto situáciách pomáha "urobiť si z toho srandu" a čakať, že sa ruky naozaj poriadne budú triasť. Kľudne na to ešte aj druhých upzornite. Je to ako s červenaním sa. Keď sa veľmi chceme červenať, tak to proste nejde. Takže skúste nabudúce, keď budete v takejto situácii zobrať plný pohár do ruky a niekomu, kto bude najbližšie povedzte: pozri ako sa mi trasú ruky. Reakcia druhého bude pravdepodobne, že sa usmeje alebo Vám povie: že ste notorik, prípadne povie: pozri aj mne... Sám takto môžete zistiť, že trasenie je prirodzená vec a vyhýbaním sa tomuto problému si ho len upevňujete.
Komentáře uživatelů ...
Poznam, poznam, ja to mam uz dlhe roky, bol som aj na neurologii, tam mi nic nezistili, musis sa len naucit nevnimat tych ludi, ja aj ked sa zatrasiem kazdy hned co sa trasies a bla bla, mam na haku, no co trasiem sa a? Nik niesme dokonaly. Kasli na to, casom sa to zlepsi viacmenej.Nevnimaj ludi, kazdy maju svoj zivot, o ten sa oni staraju a nie o teba.
To iste sa snazim si povedat uz dlho, ale nefunguje to. Mam nejak proste zafixovane v hlave, ze mi dost zalezi na tom, co si o mne ludia myslia a ak si o mne myslia nieco zle, trapi ma to. A aj ked teraz mozem napisat, ze mi moze byt uplne jedno co si o mne ludia myslia, ze maju vlastne problemy a vlastnu zivot ako moje trasenie, z nejakeho dovodu mi to jedno nie je a neviem to zmenit. Viem, ze doma sa najem alebo napijem uplne bez problemov, ani na to nemyslim, ale akonahle som v spolocnosti, som uplne skameneny. Prestal som kvoli tomu aj aktivne hrat stolny tenis, lebo aj keby som trenoval 24 hodin denne, kazdy dolezity zapas by som pokazil.
Proste s tymto pocitom neistoty pri kazdej moznej cinnosti zit nechcem. Zacina mi to dost solidne kazit zivot. Kazde pozvanie na nejaku akciu musim odmietnut a ak to odmietnut nejde(rodinna oslava, svadba, pohreb..), mam z tej akcie depresiu asi tyzden dopredu.
Niekde som cital, ze pri takychto problemom sa tym veciam netreba vyhybat, ale to u mna nefunguje. Teraz nedavno som bol 10 dni na dovolenke, kde som mal v restauraci obed a veceru kazdy den pri 200 ludoch. Nastastie sme mali take sukromnejsie miesto, takze vzdy som to s mensimi problemami zjedol, ale vobec sa to nezlepsovalo, stale som sa citil tak isto a nakoniec som dosiel z dovolenky este viac rozstraseny a s podkopanym sebavedomim ako som prisiel.
A ono asi nejde o to, ze sa mi trasu ruky, to je len dosledok toho, ze sa bojim, mam komplexy a slabu sebadoveru. Keby sa mi len triasli ruky(napriklad z nejakej neurologickej priciny), ale mal by som v poriadku sebadoveru, pravdepodobne by mi to nevadilo.
Cim skor prestanes na to mysliet, tym pre teba lepsie, Viem, lahko sa hovori. Ale ono to naozaj funguje tak, ze cim viac na to myslis, tym je tras vacsi. Ako ked sa niekto cervena- no nie je to psychicka porucha, ale cim viac na to mysli, tym cervene je viac.
Pozri vsetci ludia ta nikdy nebudu mat radi, vsetkym nevyhovies. Netvrdim, ze ti ma byt jedno, co si o tebe myslia. Ale skus si to nevsimat. Nerozmysla nad tym. Lebo to je cesta na kliniku. Jednoducho ty si taky , a bud ta budu brat takeho a mozno sa to casom zmeni, alebo ta zo svojho okruhu ludi vylucia a ty si budes hladat inych, ktorym to nebude vadit. Ved ludia nas nemaju radi a nestretavaju sa s nami preto, ze mame tituly pred a za meno, postavu 90-60-90, ale pre to, ze sa s nami citia prijemne. Toto im v pamati ostane, ze ako sa s nami dobre nasmiali, aky bol faj nvylet na bicykli, alebo kolko sa toho od nas dozvedeli o zbere hub.
Kasli na to. Zivot nestoji na tom. Skus sa od toho oslobodit. Ked to nepojde samotnemu, skus vyhladat nejakeho psychoterapeuta. Zcasu na cas ked s tebou popracuje, mozno sa mu podari v tebe ten blok zlomit.
Drzim prsty.
Chalan ako ty ma riesit lasky, konicky. Nekomplikuj si zivot, ktory je aj tak dost komplikovany. Uzivaj si krasne roky. Vyhladaj psychologa,to nie je problem, ktory by sa nedal riesit. Bola by skoda, aby si sa ochudobnil o vsetko pekne co sa ti v tomto veku nuka, pre takuto malickost. Nesmies sa uzatvarat do seba. Tadial cesta nevedie.
Skus najprv ist sam do cinskeho bistra, alebo do cukrarne na zmrzku, kde ta nikto nepozna. A zaumien si, ze to z hlavy vyhodis a nebudes si nikoho vsimat, budes sa sustredit na nieco ine. Potom skus takto ist a k niekomu si prisadnut. Myslim, ze takto by si to mohol zvladnut. Ver mi, pride cas, ked za tu ruku budes drzat niekoho, na kom ti bude zalezat a nebude sa ti moct ruka triast. Len sam zacni na tom pracovat, mozno pod dozorom odbornika.
No neda sa to, ked som medzi ludmi, tak sa na to proste neda nemysliet. A nie je to kvoli tomu, ze sa podcenujem. Ja viem, ze vyzor mam minimalne priemerny, aj ked si to casto musim dokazovat. Akokeby mi v mozgu chybala nejaka chemicka latka, ktora zabezpecuje taku tu "akcnost", "drzost", "hravost" ... Akokeby som mal minusove promile alkoholu v krvi. Ked si dam 2 - 3 piva, dostanem sa relativne do normalu a som schopny aspon normalne komunikovat a nemusim premyslat pol hodinu o kazdom slove, ktore chcem vypustit. Ale alkoholom sa toto riesit dlhodobo neda .. Proste stal sa zo mna uplne divny osamely chlapec a neskutocne ma to serie, lebo mal som dost velke plany a touto dobou som mal byt uz uplne niekde inde. Vsetko proste stroskota na tom, ze sa bojim, neviem si presadit nazor, neviem povedat NIE, neviem sa uz ani len normalne najest a napit pred ludmi. Toto sa podla mna vyriesit neda tym, ze to budem nasilu do seba tlacit v nejakej restike. Jednak sa tam ani sam asi neodhodlam ist a jednak viem, ze by to proste dopadlo tak isto ako stale, lebo som to skusal uz viackrat. Ci uz sam, s kamosmi, s rodinou, vzdy sa na verejnosti proste citim jak ryba na suchu. Po prazdninach mam dohodnuty termin u psychologicky a aj ked si myslim, ze to bez nejakych liekov nepojde, radsej skusim najprv tuto alternativu. Aj tak by som ale este vypocul nazor od odbornikov odtialto
Psycholog ti lieky neda. Jedine, ze by ta odkazal dalej na kolegu psychiatra.Ale ani psycholog ti to v hlave nepoupratuje, to musis sam.On ti iba povie, ako na to.
Iba dodám, že naozaj sa takým vecia netreba vyhýbať. Lenže ak raz niekam idete a dva krát odmietnete, aj to je vyhýbanie sa! Ak sám tento problém nezvládnete, tak odporúčam psychoterapiu KBT. /kognitívne behaviorálnu terapiu/. Tam Vám terapeut presne vysvetlí mechanizmus ako čo funguje, ako si to upevňujete a ako sa s tým dá pracovať.
No sam toto urcite nezvladnem, je to pre mna strasne tazke po tolkych neuspesnych pokusoch na nejaku spolocensku akciu este ist. Dakujem teda za odpoved, psychologicku urcite navstivim, len dufam, ze to pojde aj bez navstevy psychiatrie.
Skus si dat do uja Goo- a meno IVO TOMAN- svoje nedostatky-tik a zakoktvanie povysil na prednost.,
Co tak motivovat sa tymi sikovnejsimi, ktori to uz zvladli?
Preco? Aj psychiatri su pre ludi. Ved s ocami tiez nedies k veterinarovi. Horsia stranka veci, ze pravdepodobne nastupi farmakologicka liecba- tu treba dobre trafit. Nie je to jednoduche, ale da sa .
http://tvnoviny.sk/sekcia/soubiz/prominenti/aj-baculky-mozu-byt-krasne-ivana-christova-je-toho-dokazom.html
mam presne taky isty problem a stale sa to len zhorsuje,skusam to potlacat prirodnimi liekmi
Čítam vaše problémy a zisťujem, že nie som sama ktorá bojuje s trasením rúk nervozitou a skoro navlas rovnakými problémami ako Radovan. Chcela by som len vedieť už sú to tri roky od príspevku Radovana či sa ti stav zlepšil. Lebo ja už asi šesť rokov užívam lieky ale stále mi môj problém pretrváva
Ďakujem