Z Vašej otázky mám občas pocit, ako keby ste jej teóriám aj začínali veriť. Vaša mamina je naozaj psychicky chorá a lieči sa. Mala by samozrejme brať aj lieky a keď ich neberie, tak je jasné, že sa jej stav zhorší. Práve preto, že jej stav veľmi dobre poznáte, mali by ste oddeliť svoj súkromný život od jej narážok. Dobre Vám poradili, že Smsky by ste mali ignorovať. Určite by ste na ne nemali odpisovať. Ja by som Vám odporúčala ísť s Vašou mamou na kontrolu, aby ste lekára upozornili, že lieky neberie. Tiež sa nechajte ním poinformovať ako sa k mame správať a môžete aj na tento problém s priateľom upozorniť. Psychiater by Vám mal vysvetliť čo v daných prípadoch robiť a poprípade pri zhoršení stavu matky zvážte aj hospitalizáciu. Pokiaľ aj Vy akceptujete chorobu matky, určite Vám Váš vzťah nenaruší. Práve naopak, ak Vás má Váš priateľ rád, tak bude pre Vás v tomto celom veľkou podporou. On si môže udržať ešte odstup a radiť Vám ako ďalej.
Komentáře uživatelů ...
Podla toho co uvadzas, si uz dospela a teda je predpoklad, ze si pojdes svoju zivotnu cestu samostatne. Sama, po boku terajsieho priatela, alebo niekoho uplne ineho.
Co je tu asi neopomenutelne- kedze si najlbizsim clovekom pre tvoju mamu- nech uz je akakalovek / netoleratna, sarkasticka, chora, zatrpknuta/. Preto by bolo vhodne, aby si ej pomohla- aby si sa aspon pokusila jej pomoct.
Z toho ako pises, mi pride, ze pravdepodobne ma nejake psychicke problemy- odbornici budu vediet skor posudit co to je- maniodepresia, alebo nieco ine. Je asi na teba dost psychicky naviazana, kedze ste zili vacsinu zivota spolu. A teraz sa boji, toho, ze ostala sama, ked si odisla . Jednak, ze je sama a nema sa ani s kym prozpravat a ani jej nebude mat kto pomoct, ked na nu tie jej problemy pridu. MOzno o tom neche hovorit, ale v duchu sa tym trapi. Ono je to stale vcelku tazke, ked nam dospele dieta odczadza z domu. Ci je to syn, ci dcera, je to jedno. Po tolkych rokoch starostlivosti- ucenia, hrania, od plienok az po prve lasky. A zrazu sek.Koniec. ANO, ona sa musi snazit , aby sa dieta k nej rado vracalo. A mozno aj s rodinou. Pravdepodobne, to ale pre chorobu nezvlada!!!! MOZno si to aj kdesi v podvedomi uvedomuje, nahlas neprizna, len si s tym nevie poradit.
Neviem, aky je tam vztah- ci vobec- s byvalym manzelom / otcom/, ci by ti pripadne on nemohol byt pri tom napomocny.
Neviem, ci ti to tvoja situacia- studentky dovoluje, ja si myslim, ze by bolo super, keby si ju niekam zobrala- na jednu noc - zmenit prostredie niekam do kupelov, alebo kde su kupaliska, tych moznosti urcite aj pri vas je vela, kde bude uplne ine prostredie, ludia a hlavne vy budete mat cas len dve pre seba. MOzte ist na veceru a potom sa prechadzat, dat si kavu a iba sa rozpravat. Aby videla, ze ti na nej zalezi, ze si jej za kadeco vdacna, povedz jej to, necakaj ze si to domysli, ze ju mas velmi rada a chces jej pomoct!!! Ale ze musi chciet aj ona ! Musi chodit na psychologicku terapiu, brat odporucane lieky / terapeuta alebo lekara moze zmenit, ked jej nevyhovuje/.
Mozno sa citi sama v tom kolotoci vztahov a problemov. Nema pravo ta vydierat nejakymi sms-kami, a pod. To je bez debaty.
Skus s nou pomaly rozobrat, co ju trapi. MOzno by nebolo dobre zacinat debatu priatelom , alebo babkou.
Ale tam kdesi skoncit.
Skus jej vysvetlit, ze toho muza mas rada a ze ani ty, ani ona presne nevie, ako to cele vypali- lebo je to ako "bomboniera", ale chcdes to s nim skusit. Veris tomu, ze ti chce dobre, ale aj ked ma mnozstvo skusenosti, dobrych aj zlych, ani ona nevie presne odhadnut, ci to bude dobry krok so statnym koncom , alebo nie .Tak, ako nevidela do svojho vztahu, ked do neho vstupovala. Povedz jej, ze by si bola rada, keby ti dovolila byt stastna . A stastna si po jeho boku, aj ked mozno to ona vidi uplne inac a mozno nie je uplne podla jej predstav.
Ale nechces, aby bola sama a rada by si bola, keby sa nejako usporiadali jej vztahy - k babke, k ex, k surodencom.
Iste nie kazdeho musime mat radi, nie kazdy ma rad nas. Skuste prebrat jej vyhrady voci babke- ono fakt vela-krat deti pocituju surodenecku ziarlivost a moze to byt nieco take. Skus jej argumentovat. Nebude to lahke. Len ju presvec, ze nechces, aby bola sama, opustena, zatrpknuta, lebo jej to v jej chorobe nepomaha. Iste ludia maju chyby, ako aj ona ich ma, kazdy, ale niekedy, pokial je to aspon kusok mozne, musime ich brat s tymi chybami. Pokial je to unosne.
Skuste si dohodnut nejake pravidla- ze ja neviem kazde dva tyzden pojde na terapiu, ked to bude plnit, stale v stredu, / alebo sobotu priklad/ za nou prides a budete mat spolocny program- spolu varit, alebo piect, alebo prechadzka, kino/. Ked ale za tie dni nebude brat predpisane tabletky, nepojde na dohodnuty termin terapie, ten tyzden za nou neprides.
Neviem, za pokus to stoji.
A co este hrozne pomaha pri takychto vztahoch- pokial spon kulincek ma vztah. Je kupit jej zvieratko- macicku, alebo psicka.
Pritomnost niekoho ziveho, povinnosti sa o neho starat a snim prezivat jeho den, ju privedie na ine myslienky.Je dobre zamestnat jej mysel. Aby sa stale nezamestnavala myslienkami na to, ze ju opustil manzel, nema ju rada mama a teraz kvoli priatelovi este prisla aj o dceru.
Iste, mnohi so mnou nebudu suhlasit. Ze si to nezasluzi. MOzno. Ale kto iny jej pomoze, ked nie ty. Normalny clovek- nemyslim bez choroby, ale s beznou fyzickou i psychickou vybavou, toto vsetko zvladne sam. Ale su aj taki, co potrebuju pomoc. Ver mi, tvoja mama, nie je taka jedina.
Neviem, ci ti to tvoja situacia- studentky dovoluje, ja si myslim, ze by bolo super, keby si ju niekam zobrala- na jednu noc - zmenit prostredie niekam do kupelov, alebo kde su kupaliska, tych moznosti urcite aj pri vas je vela, kde bude uplne ine prostredie, ludia a hlavne vy budete mat cas len dve pre seba. MOzte ist na veceru a potom sa prechadzat, dat si kavu a iba sa rozpravat. Aby videla, ze ti na nej zalezi, ze si jej za kadeco vdacna, povedz jej to, necakaj ze si to domysli, ze ju mas velmi rada a chces jej pomoct!!! Ale ze musi chciet aj ona ! Musi chodit na psychologicku terapiu, brat odporucane lieky / terapeuta alebo lekara moze zmenit, ked jej nevyhovuje/.
Mozno sa citi sama v tom kolotoci vztahov a problemov. Nema pravo ta vydierat nejakymi sms-kami, a pod. To je bez debaty.
Skus s nou pomaly rozobrat, co ju trapi. MOzno by nebolo dobre zacinat debatu priatelom , alebo babkou.
Ale tam kdesi skoncit.
Skus jej vysvetlit, ze toho muza mas rada a ze ani ty, ani ona presne nevie, ako to cele vypali- lebo je to ako "bomboniera", ale chcdes to s nim skusit. Veris tomu, ze ti chce dobre, ale aj ked ma mnozstvo skusenosti, dobrych aj zlych, ani ona nevie presne odhadnut, ci to bude dobry krok so statnym koncom , alebo nie .Tak, ako nevidela do svojho vztahu, ked do neho vstupovala. Povedz jej, ze by si bola rada, keby ti dovolila byt stastna . A stastna si po jeho boku, aj ked mozno to ona vidi uplne inac a mozno nie je uplne podla jej predstav.
Ale nechces, aby bola sama a rada by si bola, keby sa nejako usporiadali jej vztahy - k babke, k ex, k surodencom.
Iste nie kazdeho musime mat radi, nie kazdy ma rad nas. Skuste prebrat jej vyhrady voci babke- ono fakt vela-krat deti pocituju surodenecku ziarlivost a moze to byt nieco take. Skus jej argumentovat. Nebude to lahke. Len ju presvec, ze nechces, aby bola sama, opustena, zatrpknuta, lebo jej to v jej chorobe nepomaha. Iste ludia maju chyby, ako aj ona ich ma, kazdy, ale niekedy, pokial je to aspon kusok mozne, musime ich brat s tymi chybami. Pokial je to unosne.
Skuste si dohodnut nejake pravidla- ze ja neviem kazde dva tyzden pojde na terapiu, ked to bude plnit, stale v stredu, / alebo sobotu priklad/ za nou prides a budete mat spolocny program- spolu varit, alebo piect, alebo prechadzka, kino/. Ked ale za tie dni nebude brat predpisane tabletky, nepojde na dohodnuty termin terapie, ten tyzden za nou neprides.
Neviem, za pokus to stoji!!!
A co este hrozne pomaha pri takychto stavoch - priam neuveritelne- pokial aspon kulincek ma vztah. Je kupit jej zvieratko- macicku, alebo psicka.
Pritomnost niekoho ziveho, povinnosti sa o neho starat a snim prezivat jeho den, ju privedie na ine myslienky.Je dobre zamestnat jej mysel. Aby sa stale nezamestnavala myslienkami na to, ze ju opustil manzel, nema ju rada mama a teraz kvoli priatelovi este prisla aj o dceru !!! Alebo ju skus prihlasit na nejaky kurz- teraz je mnozstvo tvorivych dielni- kde si moze najst novych kamaratov, vyplni si cas a zamestna nielen ruky, ale aj hlavu. Najde si novy zmysel zivota. Ano vsetko je to o prachoch, ale aspon obcas by tam mozno rada zasla.
Iste, mnohi so mnou nebudu suhlasit.
Ze si to nezasluzi. MOzno.
Ale kto iny jej pomoze, ked nie ty. Normalny clovek- nemyslim bez choroby, ale s beznou fyzickou i psychickou vybavou, toto vsetko zvladne sam. Ale su aj taki, co potrebuju pomoc. Ver mi, tvoja mama, nie je taka jedina.
Mozno by bolo aj dobre, keby si zasla za jej lekarkou, ktora ju liecila- lieci, aby ti povedala odborne o jej chorobe viac, aby ti poradila, ako jej vies pomoct.
Nie je to ho malo na jednu studentku. Ale verim, ze to zvladnes. Lebo ti to nie je jedno, lebo keby bolo, tak tu nepises !!! je naozaj obdivuhodne, ze urcite pri svojich problemoch, ktore mas, mas zaujem riesit problem tvojej mamy.
Prajem ti vela sil a trpezlivosti. Prajem , aby ste si niekolko dalsich rokov s mamkou uzili, mozno aj spolu s nejakym havkacom a vnukmi.
Drz sa!!!!
Odbornici sa k tomu vyjadria po svojom.
Nikto tu nic nenapisal, mala som potrebu ta podporit.
Ďakujem Vám veľmi pekne za rady.
Dohodla som si stretnutie s maminou psychiatričkou, takže budem vedieť viac o jej chorobe a o tom ako sa mám v takýchto situáciách zachovať. A dúfam, že mi poradí ako maminu presvedčiť, že lieky jej pomáhajú.
Mamina mala mačičku, ale niekde sa nám stratila :( a ona už inú mačičku nechce. Ale je pravda, že keď bola s ňou, tak jej to skutočne pomáhalo...
Priateľ mi je skutočne veľkou oporou. Dokonca má moju maminu napriek všetkému rád :) Dohodli sme sa, že keď pôjdem domov, spravím si s maminou nejaký pekný výlet a keď som si tu prečítala radu od Vás, potešila som sa, že ste dospeli k rovnakému riešeniu.
Dúfam, že to všetko dobre dopadne...
Ešte raz Vám ďakujem :)
Drzime palce.!!! Je obdivuhodne, s akym nasadenim sa napriek vsetkemu snazite mamine pomoct. Nech sa vam vrati vsetko dobro, co cinite.