Psychický problém
Všetko je fajn až na niektoré dni keď mám silne negatívne pocity spojené často s riešením mojej orientácie.Niekedy sa rozbehne kolotoč reakcií a tých istých pocitov,hrozn(pre Vašu predstavu,keby som to mal porovnať s fyzickou bolesťou tak je to ako intenzívna bolesť zubov)Ale keď sa to už rozbehne nedokážem to silou vôle zastaviť.Niekedy sa mi to podarí hneď na začiatku a ja som kľudný. Príklad:Páči sa mi nejaký chalan alebo dostanem nejakú homosexuálnu predstavu, myšlienku a vtedy si poviem: dobre, páči sa mi, uvedomím si,že je pekný,páči sa mi, no nič iné k nemu necítim a tým to pre mňa končí a ja mám dobrý pocit istoty, že som hetero. To je ten dobrý prípad a ja som šťastný!
Zlý prípad je ten istý príklad,ale akokeby som sa tomu bránil nechcem to prijať lebo ja som predsa hetero a nechcem mať nejaké takéto myšlienky a celé sa mi to zamotá a ešte viac stupňuje na pochybnostiach a potom sa začne ten istý kolotoč dokola spochybňovania a potvrdzovania homo-hetero orientácie, tento kolotoč myšlienok je sprevádzaný silnými intenzívnymi depresívnymi a negatívnymi pocitmi,alebo striedajúcimi dobrými(ked sa cítim hetero) a zlýmí (ked sa cítim homo) pocitmi.
a takto ma to vie držať aj celý deň-dva, bývam z toho rozhodený aj na niekoľko dní...a riešim to stále v sebe dokola. ničí mi to život. Môj sexuálny príbeh, ktorý Vám možno objasní viacej: ako dieťa 5-6r. som spozoroval,že ma vzrušilo keď ma starší bratranec vozil na svojom chrbáte, okolo 8 rokov som experimentoval pár krát s kamarádom len tak sme ležali holí a vzrušovali sa a skúšali to ako to robí dospelý chlap so ženou,experimentoval som aj so sestrou nahý v posteli a bolo to tiež vzrušujúce,s inou babou som to vtedy neskúšal lebo som sa iných báb hanbil...V 11-tich rokoch som sa zamiloval platonicky do spolužiačky, boli to silné pocity šťastia v jej prítomnosti, búšenie srdca, predstavovať si život s ňou a rozne situácie bolo pre mňa niečo krásne. Trvalo to asi 2-3 roky,bolo to krásne obdobie, potom prišlo sklamanie a opadlo to zo mňa (vtedy som si ešte nepredstavoval žiadne sexuálne záležitosti).
cca v 13-tich som hrával futbal a pri prezliekaní v šatni som si všimol že sa mi docela páčia aj chalani, najma jeden ma vzrušoval, bol to spolužiak a v triede ho chalani často naháňali a chytali za genitálie, a to bolo pre mňa akési vzrušujúce. Citovo sa mi nepáčil, ale mával som s ním erotické sny s výronom a neskor som začal nad tým aj onanovať a tak som onanoval aj nad viacerými chalanmi.Takto to bolo zhruba do mojich 15-16tich, onaonoval som zväčša nad chalanmi ale citovo aj vzhľadom sa mi páčili dievčatá a túžil som po nich, no hanbil som sa. Potom mi do erotických fantázii vstúpili aj dievčatá a ženy keď sa mi dostal do rúk časopis so spodnou bielizňou a začal som si kupovať erotické časopisy a konečne som vedel ako nahá žena vyzerá. Od 16.-20.rokov som mal také drogové obdobie,v tomto období som mal aj aferu s jedným homosexuálom, motívom boli peniaze.
Potom som sa z drogového života vymanil a začal som nový život. Samozrejme som chcel dievča a vzťah. Darilo sa mi nadväzovať kontakty s dievčatami, ale začalo to mať háčik,začali sa objavovať vo mne úzkostné pocity akokeby panický strach a ani neviem prečo? Postupom času to prešlo,lebo som sa osmelil v 22.rokoch navštívil ženský privát,zapáčilo sa mi to a niekoľko krát som si to zopakoval. Niekedy som musel užiť viagru aby sa mi postavil,lebo som bol neskúsený a tréma robila svoje ale bolo to vzrušujúce, no nebolo to ono, lebo mi tam chýbali city! Bol som s tým aj u psychiatra a užíval som 2 roky Citalec. Odvtedy som mal vzťah so ženou,bol som veľmi zamilovaný a po sexuálnej stránke to bolo super ,veľmi ma vzrušovala a mal som často chuť na milovanie s ňou. Pod tlakom mojej dilemy som si našiel na nete chalana,s ktorým som sa stretol a mal som sex.nevzrušovalo ma to. Tie pocity pri riešení mojej orientácie sú také hnusné a zákerné, že sa bojím že spravím nejakú hlúposť
PhDr.Burdova [Psycholog] Zdá se mi, že orientaci také moc řešíte. Dokonce Vás žene do postele s mnoha ženami - a pak i do deprese. Obraťte se ke svému vlastnímu životu, k tomu co Vás baví, k Vaší práci, k lidem, se kterými je Vám dobře. Nezapomeňte, že máte za sebou 4 roky dlouhé období s drogami. Osobně bych viděla toto jako jádro Vašeho problému - nejtěžší je vždy návrat zpět, najít znovu sám sebe a rozvinout svůj život - po svém, znovu a lépe. Neváhejte spolupracovat i psychoterapeutem, držím Vám palce, ať se Vám brzy daří líp.