Stále ho milujem a zle to pôsobí na môj život
Spoznala som ho pred asi dva a pol rokom. Asi pol roka sme spolu intenzívne komunikovali, cez internet, pretože som bola v zahraničí. Keď som sa vrátila, komunikácia pokračovala, niekedy sme si písali aj celú noc, začali sme sa stretávať a tak. A ja som sa do neho strašne zaľúbila, lebo bol proste úžasný, múdry, vtipný pekný, starší odo mňa o 7 rokov. Nikdy som mu nepovedala, čo k nemu cítim, lebo on sa tiež správal tak, že sme viac ako len priatelia. A potom zrazu začal byť nejaký odmeranejší, neviem prečo. Menej sme komunikovali, stretávali sa. A po asi dvoch mesiacoch mi jedna spoločná kamoška povedala, že má priateľku. Mala som z toho veľmi depresívne stavy, postupne som prestala chodiť medzi ľudí viac, ako je nutné, niektoré dni sa mi ráno ani nechcelo vyliezť z postele. Ale vravela som si, že to časom prejde. Že keď ho nebudem vídať. A mám pocit, že teraz, po 2 a pol rokoch je to stále rovnaké. Spätne si uvedomujem, že mi vlastne nikdy neklamal. Nikdy mi o žiadnych svojich vzťahoch nehovoril. Keď sa teraz náhodou stretneme, vždy sa správa priateľsky. Pre neho sa nič nestalo. Momentálne je s tou dievčinou zasnúbený. A mne je týždeň potom, ako ho stretne vždy strašne zle a smutno. Nemám chuť tráviť čas v spoločnosti iných ľudí viac, ako je to nutné, nemám vôbec chuť s niekým sa rozprávať. Nemôžem nadviazať kontakt s iným mužom, pretože vždy sa mi v hlave automaticky vybaví porovnávacia tabulka, stále ho vidím ako toho najlepšieho a nijako ho neviem odidealizovať. Snívajú sa mi o ňom divné sny, na konci ktorých vždy odchádza. Stále o ňom nemôžem hovoriť, lebo to proste bolí. Stále kvôli nemu zvaknem plalkať. Mám pocit, že tento stav trvá už pridlho a neviem čo mám robiť.
PhDr.Burdova [Psycholog]