Maniodepresia/1
Mam 52 rokov, som na invalidnom dochodku 5 rokov z dovodu mojej choroby a to manickej depresivy.Niekolkokrat som bol lieceny v nemocnici na psychiatrickom oddeleni, ambulantne som pravidelne chodil asi 2 roky, potom sporadicky a od poslednej navstevy, co bolo pred rokom, na vysetrenie nechodim. To je asi na uvod.
Uvedomujem si, ze som chory, ale jednoducho moja hlava nevie prijat status, ze som na invalidnom dochodku a este s takou diagnozou.Aj predpisane lieky, ktore ma v podstate doviedli v urcitom obdobi az do stavu obezity, som neuzival.Bolo to len v nemocnici, ale aj tak som citil, ze mi nepomahaju a v podstate som sa tam snazil byt len hercom, aby som sa odtial co najskor dostal domov.
Moja choroba vypukla po dost tragickom rozvode, kedy mi zahynul otec a nakolko byvala manzelka je Polka, odstahovala sa s detmi k rodicom mimo SR.Nemal som kontakt s detmi dlhe 2 roky, strata otca (matka s bratom tiez tragicky zahynuli) a ta nahla samota ma doviedli k myslienke vziat si zivot.Na stastie mi pomohli priatelia a moja prva skusenost s psychiatrickym liecenim bola pozitivna.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]