Problém sama so sebou
Dobrý deň,
nechcem otravovať, určite tu píšu ľudia, ktorí majú oveľa horšie problémy ako ja ale ak je niekto ochotný povedať mi svoj názor tak vopred dakujem. Celé to spočíva v tom že odháňam od seba ľudí ktorí sa snažia byť mi blízky. Mám kamarátov ale akonáhle vidím že niekto mi začne až príliš dôverovať cúvnem. Mám pocit, že nie som dosť dobrá na taký vzťah že sklamem ich dôveru, a preto som radšej sama. Nikto to asi nechápe. Daľšia vec je že nedokážem vyjadriť svoje emócie. Robí mi neuveriteľný problém povedať čo cítim. Napísať to nejako napíšem ako teraz ale povedať to niekomu je pre mňa takmer nemožné. Veľa ľudí si o mne myslí že som sebavedomá, hrdá a chladná. Naozaj sa správam tak akoby sa ma nič nemohlo dotknúť ale to len pre to aby nikto nevidel aká som zraniteľná.
Okrem toho všetkého sa cítim ako zlý človek, čierna ovca rodiny ak chcete. Moji rodičia mi neustále dávajú najavo aká som. Najskôr som tomu neverila, snažila som hladať na sebe nejaké pozitíva ale postupom času som zistila že je to krutá realita. A preto sa pýtam ako môžem zo seba urobiť lepšieho človeka? Chcela by som s tým niečo robiť a potrebovala by som počuť nejaké rady. Ďakujem všetkým ktorí mi poradia
Ja by som Vám odporučila vyhľadať psychoterapeuta a ísť na terapiu. Tam môžete sama spoznať svoje silné a slabé stránky a ako aj začať druhým dôverovať a tiež sa naučiť, že ukázať slabosť môže byť niekedy veľká sila...
Komentáře uživatelů ...
Take pocity asi obcas mavame kazdy. Ako jekyll a hyde. Ako keby sa v nas bili dve rozne osoby. Sami od seba by sme konali tak, potom sa ozve to druhe ja a si povieme, ze nemozeme byt neustale dobri ku vsetkym, lebo nie ze nam skacu po hlave, ale o cvhilu by nas od tej nasej dobroty zjedli. Ludia to radi vyuzivaju- mozno zneuzivaju. Ked im niekto ukaze, da pocitit, ze rad pomoze, ne nechce ist do konfliktov.
Pises, ze sa citis, ako zly clovek- cierna ovca rodiny. Ale preco sa tak citis? Co ti vytykaju tvoji rodicia- v com by malo spocivat tvoje zlo o ktorom pises?
Na druhej strane uvadzas, ze ludia maju zaujem sa s tebou zblizit, ty naopak im unikas. Tak ked je to tak, ako pises, asi nie si taky zly clovek, ked su ludia v tvojom okoli- aj ked to nie je rodina, ktori stoja o tvoju spolocnost, mozno o tvoj nazor.
Preco si myslis ze si zly clovek? V com by to malo byt? Sklamala si doveru rodicov- v studiu, v praci, alebo mali od teba vyssie ockavania. To predsa ale nie je zly clovek.
Ked sa chces zmenit, musis si predsa najprv zadefinovat v com. Co chces zmenit, co si myslis, ze je na tebe zle. Potom, by mozno nebolo zle, keby ti to niekto, kto ta pozna, mozno aj niekto z tvojich znamych potvrdil tuto tvoju teoriu, alebo vyvratil.
Niekedy nas nase okolie vnima odlisne, od toho ako sa vnimame my. Tam v znikaju nedorozumenia. Nieci odstup moze posobit ako povysenectvo. Utiahnutost ako tajnostkarstvo a pod.
Ale ked s tym clovek chce pracovat, asi sa to da. Len je to dlha cesta.
Taký istý problém mám aj ja so sebou! Ibaže potom ma trápi, že som aká som a nakoniec sa cítim sama. Tiež okamžite cúvam ak sa na mňa niekto naviaže a vôbec neviem vyjadriť city. Ani vlastnej mame neviem povedať "ľúbim ťa".