Prchkosť a nervozita môjho partnera
Dobrý deň.
Volám sa Nikoleta, mám 17 rokov a môj o rok mladší priateľ je neustále nervózny a veľmi prchký. Dokáže ho nahnevať hocijaká blbosť a nedokáže sa od toho oddialiť. Snažila som sa mu poradiť hádam už všetko, Napr. nech si to tak nepripúšťa- nech všetko neberie tak vážne, ďalej nech si aspoň na 5 minúť sadne, keď je nervózny, zavrie oči a nech počúva svoj vnútorný hlas a nech sedí bez pohybu, aby sa jeho myseľ začala orientovať na inú vec ako na tú, ktorá ho nahnevala.
Neviem už čo by som mu odporučila a najviac som nešťastná z toho, že on už to berie ako samozrejmosť. Tú svoju nervozitu dusí v sebe pred rodičmi(hlavne pred otcom) a potom ho vytočí už len hocijaká blbá pripomienka jeho brata a pobijú sa, alebo sa hádajú. Chcela by som ho dotlačiť k tomu, aby to nebral ako samozrejmosť, lebo si sám sebe ubližuje a ktovie čo sa môže z neho stať za pár rokov. Bojím sa aj o našu budúcnosť.
Ak by ste mi vedeli dať nejakú dobrú radu, budem vďačná. Ďakujem, Nikoleta.
A Váš priateľ bol vždy taký nervózny a prchký? Pokiaľ on tento problém nebude chcieť riešiť, tak veľa toho nespravíte, ale ak by to riešiť chcel, tak odporúčam psychoterapeuta. Agresivita sa dá zvládať, ale chce to riadne veľa práce na sebe!
Komentáře uživatelů ...
Doporučuji celkem bez odkladu odejít od takového kluka, je to zbytečná ztráta času být sním!! Najděte si jiného a nemarněte své mládí s někým, kdo nemá pro vás budoucnost.
A spytam sa tak- co sa ti na nom vlastne paci? Co ta k nemu pritahuje?
Ja mat tvoj vek, nevaham ani minutu.
Ja s ním problém nemám .. Ku mne taký nie je. Mne ide o jeho zdravie a pokoj. Takže určite sa ho nevzdám. A páči sa mi na ňom všetko. Rozumieme si. Chcem to zastaviť, kým nezačne byť taký aj na mňa. A môj priateľ všetko dusil v sebe(teraz už menej) takže potom keď sa to v ňom nakopilo bol zrejme neznesiteľný ako mi on sám povedal. Je možné, že bol aj v minulosti taký, ale na 100% viem, že to dusil v sebe.
Ja bývam niekedy prchká až vášnivá a neviem čo s tým mám robiť. Nahnevajú ma niektoré veci. Či začnem kričať alebo niečo musím hodiť o zem aby som sa upokojila. S tou povahou som urobila už veľa chýb. Pri rozhovore som nechtiac dala aj nejednu facku alebo som toho človeka aj buchla. Ja nie som agresívna. Som dobromyseľná a nenávidím násilie. Nepomohla by meditácia či niečo podobne? Lebo sa aj sama seba bojím aby som nevykonala niečo čoho by som ľutovala. A môže za to aj výchova? Nemala som dosť dobrú výchovu. Trochu tvrdšiu a boli facky a bitky. A veľmi moc ma šikanovali.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]