Strach z ľudí?
Dobrý deň,
už dlhšie mám problém komunikovať s ľuďmi. Najhoršie je to v škole. Celý deň sedím na mieste, nič nepoviem. Keď mám náhodou niečo povedať, roztrasiem sa, začnem sa potiť a s červenám. Rovnako mávam vždy ráno pred školou a počas školy problémy so stiahnutým žalúdkom a nedokážem v triede jesť. A nie je to len v škole. Keď náhodou prechádzam okolo väčšej skupinky ľudí na ulici, mám pocit akoby sa na mňa dívali a hovorili si o mne. Smiali sa mi. Vtedy sa mi rýchlo rozbúši srdce. Tieto problémy mám od malička. Už ako malý chlapec som nešiel na ihrisko plné detí. Doteraz som to ako tak zvládal, no v poslednom čase sa takýmto situáciam začínam vyhýbať, niekedy nejdem do školy. Zhoršil sa mi preto prospech. Rovnaké problémy mám, keď mám stáť v autobuse, alebo v autobuse telefonovať. Rovnako nedokážem telefonovať ani na ulici. Mám pocit že ma niekto počúva. rovnako, keď robím nejakú manuálnu prácu a díva sa na mňa skupina ľudí, strašne sa potím a trasú sa mi ruky. Nedokážem si skoro nič vybaviť sám a k doktorom tiež chodím len s rodičmi. Keď je pri mne nejaká blízka osoba, cítim sa lepšie. Problém s komunikáciou mám dokonca aj s niektroými príslušníkmi rodiny. Napr. strýko, teta, dedko. Rovnako nemám kamarátov, lebo vôbec nechodím von. Pobyt vonku mám jedine tak vtedy, keď idem ráno do školy a poobede zo školy.
Cez víkend som dokonca odmietol ísť do reštaurácie plnej ľudí. Keď som ležal v nemocnici, kvôli vyberaniu mandlí, ležali so mnou na izbe 4 ľudia. Oni sa medzi sebou normálne bavili, len ja som nepovedal ani slovo. Nedokážem to. Preto sa tomu aj smiali a považovali ma za čudáka. Cítil som sa strašne. Chcel by som to nejak zmeniť. Hlavne kvôli škole. Kedže školu potrebujem. Ďalej, kvôli vzťahu. V budúcnosti by som chcel mať partnerku a deti. Lenže vôbec neprichádzam do kontaktu so žiadnym dievčaťom. Jedine cez internet, nikdy som sa neodhodlal na osobné stretnutia. Niesom odhodlaný navštíviť psychológa, lebo neviem ako to povedať rodičom. Oni ma podozrievajú, že sa škole vyhýbam preto, lebo sa mi nechce učiť. Čo ale nie je pravda. Viem že moje správanie nie je normálne, no nedokážem ho sám zmeniť. Ďakujem za pomoc a rady.
Práve preto, že ho nedokážete sám zmeniť, budete potrebovať odbornú pomoc. A na to je najlepšie psychológ alebo psychiater. U Vás by som zvažovala sociálnu fóbiu. Ak nie ste ochotný to povedať rodičom, budete musieť zájsť za lekárom sám. Alebo skúste v škole vyhľadať školského psychológa. Vyhýbanie rôznym situáciám Vaše problémy len prehlbuje a upevňuje.
Komentáře uživatelů ...
Vola sa to socialna fobia ,skus si o to precitat na internete.Myslim si ze tu ti nik nepomôze iba psycholog,lebo ako spravne pises sam si s tym neporadis.
sám ani přes net to nevyřešíš, budeš se muset překonat a vyhledat odborníka, neboj, oni tě nebudou nijak soudit, najdete společně řešení, v tvém zájmu, pro tvou budoucnost.Hodně štěstí přeju,život máš teprve před sebou, tak na tom začni pracovat!
Niečo podobné mám aj ja.. ale som na tom trochu lepšie. Tiež sa mi rozbuši srdce keď stretnem nejaku skupinku ľudí a neznášam keď robim niečo sám a na mna sa niekto díva. Tiež sa mi potia pritom ruky atď. Niekedy mám problem sa porozprávať s niekym poriadne.Niekedy neviem vytvoriť nejakú tému ale tak povediac bývavam niekedy pred ľudmi tiež ticho. .... ale snažím sa čo raz byť nor´malizovanejší v komunakacii. Niekedy popredu vytvaram vety alebo temu.
Podla mňa chce to hlavne poriadnu prípravu... nemyslieť na trému ani na rozbušenie srdca a samozrejme nebať sa.. mať obrovské odhodlanie ,prekonať sam seba tím že sa budeš snažiť. A to ťa povzbudi.Ver tomu ! a tím sa ti strach postupne sníži a tvoja komunikatívnosť sa zväčší !
o navsteve psychologa nemusis vraviet rodicom.. nejakeho si vyhladaj, popripade si v klude, v sukromi zavolaj na detsku linku dovery a tam by ti vedeli poradit skuseni pracovnici ako mas postupovat..
Urcite da sa to zvladnut aj samotnemu, ale myslim, si ze ucinnejsie bude, ked sam, vyhladas psychologa, alebo sa zveris aspon rodicom /neviem kolko mas rokov, ktori mozno o tom ani len netusia/ a pomozu ti najstv vhodneho odbornika.Nie je to vec neriesitelna. Len sa do toho treba pustit, lebo ako aj sam si uviedol, ze sa to zhorsuje. Tak sup-sup. Prezriet na nete psychologov v meste, alebo v susednom meste , zistit ktory ma s ktorou poistovnou zmluvu, na co sa specializuje a do toho. Aj niektore skoly maju svojich psychologov.