Depresie
Dobrý deň,
mám 23 rokov a depresie, bolo obdobie keď som nevychádzala medzi ľudí. Vymýšľam si, vykrúcam sa z bežných vecí, nezvládam bežné fungovanie. Myslela som že áno, že to prejde, ale potrebujem minimálne psychológa. Možno by stačil, ale neviem to posúdiť a nechcem ísť najmä kvôli tomu, aby mi nedal tabletky. Antidepresíva. Určite by sa mi s nimi žilo ľahšie, ale nechcem si na ne zvyknúť a nedokázať bez nich fungovať. V mojej rodine mal mamin brat tiež depresie, môžem za to vďačiť aj dedičnosti? Tento stav začal asi pred troma rokmi a spúšťač bol strata práce, smrť v rodine. Taktiež som zadĺžená až po uši a v takom prípade ma psych., ktorý má zmluvu s mojou poisťovňou, asi nevyšetrí zadarmo? Nevyznám sa v tom, ale aj keby to niečo stálo, potrebujem niekoho naozaj dobrého. Ďakujem vopred za odpoveď.
Antidepresiv se určitě nemusíte bát: návyková nejsou a užívají se obvykle měsíce až roky, v průměru od 1 do 2 let. Nebudete na ně odkázaná celoživotně. To, co prožíváte, depresi odpovídá a je potřeba, abyste svoji situaci začala neprodleně řešit. I když se Vám to právě teď může zdát těžké. Obraťte se nejlépe na nějaké psychoterapeutické pracoviště, kliniku nebo stacionář, kde spolupracují na jednom místě psychiatři, psychologové a sociální pracovnice, kteří Vám společně pomohou Vaši těžkou situaci řešit. Pusťte se do toho ještě dnes, vyhledejte si kontakty na internetu, nebo se zeptejte na kterékoli telefonní lince důvěry v místě Vašeho bydliště. A objednejte se. Držím Vám palce.
Komentáře uživatelů ...
myslela som to tak, že mám dlhy aj v soc. poisťovňi... neviem sa z toho dostať, dlhy mám aj na byte, ledva veci splácam, chodím stále v tom istom oblečení a cítim sa úplne mizerne. Neatraktívne, nepríťažlivo - nemám takmer žiadne sebavedmie. Pripisujem to aj mojej nadváhe ktorá vznikla vdaka tomu, že som sedela dom a a prejedala sa. Pohyb mám minimálny, snažila som si nájsť si záľubu avšak vzdala som to - nebavila ma. Mám pocit, že to sama už naozaj nezvládam, najbližších ľudí mám až v bratislave, doma nemám nikoho. A tiež keď si predstavím, že mám cestovať v preplnemon autobuse, električke.. občas ma prepadajú pocity, že si každý všíma moju nadváhu, cítim sa ako bezdomovec vďaka tomu ako sa obliekam... Neviem sa z toho vymaniť. Nech sa snažím akokoľvek. Schudnem 5 kíl čomu sa potesím, začnem byť na seba hrdá a cítim sa vtedy spokojnejšie a podľa toho sa aj správam k okoliu, no za pár dní to priberiem naspäť pretože nemám pevnú vôľu... Spomenula som to, lebo ide možno už aj o bulímiu. Od detsva ma trápi kolísavá váha a veľmi mi záleží na tom ako sa cítim vo vlastnom tele. A cítim sa v ňom otrasne.. Mám pocit, že na mne nieje nič pekné... okrem ostatných vecí aj toto ma trápi dennodenne - to znamená, že nedokážem zvládať bežné životné situácie bez stresu, otázok, skrývania sa, vykrúcania sa... som už z toho vyčerpaná.
PhDr.Burdova [Psycholog]