
Partnerova mama
Dobrý deň.
S partnerom sme spolu asi 3 roky. Sme obaja dospelí a vyzretí ľudia, žije sa nám spolu dobre, máme prácu. Až na jeden problém. Priateľovu mamu. Neznášam vtipy o svokrách lebo som si z celého srdca priala, aby som pri nich nemusela mať raz zovretý žalúdok. A ešte k tomu aj slzy v očiach lebo e naozaj zábranou v našom vzťahu. Ale trochu inak. Priateľ si nechá od svojej mamy rozkazovať a to aj napriek tomu že má takmer 30 rokov. Strávime spolu fajn večer ale len do určitej hodiny, lebo jeho mama sa oňho bude báť, lebo chce mať doma pokoj, lebo by sa zase pýtala kde bol, a s kým bol, aj keby povedal že v bordeli, nie je to pre boha jeho vec? Prečo mu tak veľmi záleží na tom, čo na to povie jeho mama? Keby bývala sama, alebo bola chorá, smutná, nič nepoviem - ale má ďalšie ti deti. Áno, tie už síce nebývajú uňho. Ale v ten večer keď odmieta ostať u mňa, bola u nic ešte aj jej dcéra s malým. manžel, a dcérin muž. Bol víkend, a ja som mala horzný deň, potrebovala som aby pri mne zostal. A to je hocikedy.
Nemôže ísť von lebo musí ísť s niekam s ňou, ani cez víkend s ním nemôžem rátať pretože opäť plní jej prosby. Chodí s ňou na jarmoky, na zabíjačky, za rodinou, nostop každý víkend a už sa ho bojím opýtať, či stihneme ísť vôbec na kávu. Večer sa už nezastaví, lebo je unavený. Je to dobrý muž a miluje ma. Viem že v komentároch sa objaví - nájdi si iného a určute ťa podvádza. Prosím aby ste sa toho zdržali. Niesom naivné slepé dievčatko, viem vycitiť či ide o inú ženu. Vlastne ide, ale o jeho spomínanú matku. Keď som u nich, nevyzerá že by ma nemala rada. Pýtala som sa aj priateľa nech mi povie, ak jej nesedím, že to chcem hlavne vedieť a nech je kumne úprimný. Nahnevá sa a že to už nemám hovoriť, lebo je to blbosť. Vždy a tým nahnevá, keď chcem od neho aby bol trošku spontánny a oddýchol si od toho čo pre ňu musí urobiť, poľavil aspoň cez víkend od povinností a hlavne, že ma mrzí že mu viac záleží na tom čo mu povie jeho mama na to, že u mňa prespal, že somnou trávil deň bez toho, aby jej o tom dal nejaký rozpis. Som z toho vyčerpaná a unavená, často kvôli tomu plačem, on sa vždy len urazí a ja ani neviem prečo.
Asi nechce prijať fakt, že môžem mať pravdu. Že má dosť rokov na to, aby ho už nevychovávala. Aby si zadelil svoj vlastný čas sám, a podľa toho ako to chce on. Túžim po normálnom šťastnom vzťahu, ale toto ho veľmi narúša. A naštrbí ho tým zakaždým, keď počujem to slovo - nemôžem. Nechce si nič priznať a nemôžem sa stým porozprávať a tak veľmi by som to chcela vyriešiť. Rozmýšľam nad myšlienkou, že sa sním rozídem a možno si niečo uvedomí, ale najskôr nad tým ani nebude mať čas premýšľať pretože jeho hlavu bude teraz nie 20, ale 24 hodín denne zamestnávať jeho mama, lebo ho bude mať nonstop doma. Z práce domov, odtiaľ opäť do práce, a takto každý deň a víkendy budú opäť tráviť spolu. Aká krásna idylka, až na to že už nieje na strednej. Prosím o akúkoľvek radu a vopred za ne ďakujem.

Bohužel se nedá čekat, že by se Váš přítel od základu změnil. Můžete ale určitě vycházet z nějaké společné dohody. A Vy teď uvidíte, jak je v tomto schopný: vnímat Vaše potřeby, domluvit se a dohodnuté dodržovat. Potom můžete také zodpovědněji zvážit, jestli je on ten pravý.