Robte cinnosti ktore vas bavia,vzdy sa niecim zamestnajte aby ste nemali cas mysliet nad blbostami.Hladajte si novych priatelov.Vela ludi je bez prace nieste sam.Neostavajte zavrety medzi styrmi stenami,chodte von medzi ludi a teste sa s kazdej malickosti.
Nepomáhájí mi procházky, pak se mi ani nechce vracet domů. Přátelé přicházejí a odcházejí, jsem spíše samotář. Zaměstnávání mě už taky omrzelo, všechno dělám už monotónně a s nechutí. Prosím pomožte mi, už nevím jak dále, můj email:pojizdnymaser@seznam.cz . Děkuji mockráte
Tak ty nemáš chuť do života, jen kvůli tomu, že nemáš práci? Mě je 30 a nikdy jsem neměl holku a jsem stále panic. Narodil jsem se skrátka se špatným xichtem. Tomu říkám neštěstí.
Takych ludi je viac. Jedni o tom hovoria, ini pisu, dalsi uz ani to. Ked clovek pride o pracu, prve tri mesiace sa este nakopne, hovori si vsetky tie bludy z priruciek, ze mozno je to novy zaciatok. Mozno je potrebne skusit zacat robit nieco uplne ine , co doteraz. A len potom to pride. Citite sa nepotrebny, aby ste mohli robit to co mate rad, potrebujete peniaze. Ani do kina nemozte ist, ani knihu si kupit, keby ste chceli robit nejake umenie, zas len na to potrebujete peniaze. KOncerty teiz nie su zadarmo. A potom pridete na urad prace, vraj specialny program pre znevyhodnenych uchadzacov- bud velmi mladi- nemaju prax, alebo velmi stari- maju az privela praxe, proste nevyhovujuci pre tento dynamicky trh a pracovnicka na stolicke Vam povie, och ja by som si vas tam vedela predstavit ,tam, na takej pozicii, na onakej... Mate chut jej povedat, ze sam si seba viete predstavit aj na jej pozicii, lebo by ste sa aspon snazili tu pracu robit odusevnenejsie.Ale holt, ako napisal raz jeden znamy- na Slovensku sa praca nazhana, na Slovensku sa praca vybavuje. Ono to je sice vsetko pekne napisane v tych clanockoch, knizkach, ze neostavajte sam, chodte medzi ludi, ale SA VAM NECHCE. Postupne sa odtrhnete od znamych, potom si vybudujete odstup aj od rodiny a to je zaciatok konca. Zacnete si hovorit, naco ste tu.Naco mate chodit medzi ludi, ked vas nic netesi, ked sa uz neviete ani usmievat, ked vsetky ziadosti ostavaju bez odozvy. Postupom casu, uz vas ma aj rodina dost a to vas iba utvrdi v tom, ze vlastne ste tu zbytocne. Jasne, poviete si, ze su horsie veci, ludia po urazoch ostanu na vozicku a bojuju, dokonca zacnu podnikat. Mladej kocke zistia SM a dalej sa usmieva, ide zivotom. Ale to pomoze tak na desat minut a potom zas prazdnota. Stavate sa nielen smutnym, ale aj nevrlym. Clovek komunikativny, sa meni na clovka cudaka. Na to nestacia ani psychologicke prirucky. Psycholog vas odstavi, lebo uz vycerpal limit. Takze- co ...
so zivotom.
Zdravim Vas, byla jsem na tom uplne stejne, prisla jsem o praci celkem trikrat, nikdy ne vlastni vinou. Vsude se porusuji zakony a zamestnavatele toho vyuzivaji a s lidma zachazeji s prominutim jak s hadrem. Taky jsem nemohla najit dlouhe mesice zamestnani. Jde o to, jen vydrzet, vzdycky se najde situaci a misto. Taky jsem mela cerne myslenky, clovek si prijde zbytecny, menecenny, navic ja jsem se citila absolutne ponizena (sikana, ponizovani, urazky)...ale takovych lidi na svete je, nejste v tom sam. Jde o to se zapojit do procesu hledani prace a najit si nejakeho koncika, ktery Vam vyplni Vas volny cas, a nebudete mit cerne myslenky. Preji hodne sil a stesti!
Prosto ži a nerieš to že nemáš prečo, smrť príde a bude to stav trvalý a definitívny, zatiaľ čo život je iba krátky časový interval vzhľadom k trvaniu smrti. Skús si pohľadať prácu, dievča alebo oboje...