Závislí na vzťahu a svojej priateľke
V decembri som stretol ženu, po ktorej moje srdce túžilo po celý môj život a to už mám 38 rokov, túlal som sa po svete ale nič podobného som nezažil. Venoval som sa stále len práci, ktorá ma bavila a staval som ju na prvé miesto vo svojom živote. Nikdy som sa nezapodieval láskou, stále len prácou. Keď som stretol túto ženu, nedokázal som sa zrazu sústrediť na svoju prácu a moje myšlienky stále utekajú len k nej, ako aj z tej práci utekám za ňou rovno domov. Dodnes s ňou žijem, keď aj chcem svoju prácu vykonávať, stále ma to za ňou ženie myšlienkami a domov a nedokážem sa sústrediť na prácu. Všetko dávam stranou, strašne sa bojím, aby som ju nestratil, čím jej spôsobujem žiarlivostné scény a chcem ju mať len pre seba a tým ju obmedzujem vo svojom osobnom živote. Veľmi ju ľúbim a bojím sa, že ju stratím. Aj keď viem, že robím zle, nedokážem to premôcť, viem že nás vzťah to nepodporí, ale len zničí, uvedomujem si to, ale stále tie chyby opakujem. Som dosť spontánnej povahy a prudký a bojím sa toho, aby som neublížil nášmu vzťahu. Túžim byť s ňou vo dne v noci a nedokážem bez nej existovať. Stále ju túžim obšťastňovať, len preto, aby som ju nestratil. Niekedy sa zamýšľam nad tým, či by som už vôbec bez nej dokázal existovať, pričom som žil 38 rokov svojský život, v ktorom mi nik nerozkazoval a ja som sa nikomu neprispôsoboval. Bol som svojský a sám sa zamýšľam niekedy nad sebou, čo sa to vlastne so mnou stalo a deje. Nikdy mi v živote nikto nedokázal rozkazovať, ale od nej to beriem ako láskavosť. Počúvam ju ako pes svojho pána. Sám sa nad tým zamýšľam, či je to vôbec normálne, nedokážem jej povedať, že nie a vzoprieť sa jej. Čo mám robiť?
Kacenka [Porodní asistentka]