Zlý vzťah s mamou
Zdravím, chcela by som poradiť, čo mám robiť, pretože mám veľké problémy s mojou mamou. Náš vzťah je veľmi zlý už dlhšiu dobu (trvá to cca 3 roky). Mám 21 rokov, študujem na VŠ. Neviem s ňou nadviazať normálny kontakt, niekedy mi to príde akokeby sme boli cudzie osoby. Máme veľa hádok, ktoré nemajú zmysel, správa sa ku mne akokeby som mala 15 rokov, zhadzuje ma pred všetkými (rodinnou,susedmi,priateľom) hovorí všade aká som nemožná, nezodpovedná,sprostá, že ju mam len ako slúžku pri čom ani jedno z toho nieje pravda. Od 16tich pracujem, zarábam si sama na seba nikdy som od nej nepytala ani korunu, niesom poriadne ani doma keďže vkuse mám taký kolotoč práca-škola-priateľ; potom som prácu ukončila pretože som nestíhala školu takže bola som často doma no vobec sa to nezlepšilo, najprv nadávala že prečo pracujem keď škola je prednejšia, potom keď som si znovu našla prácu (pretože mi vyčítala že prečo nepracujem) tak je zase zle no proste ja neviem čo ona chce odomňa. Veľakrát som sa snažila normálne o tom s ňou porozprávať no nedá sa stále to skončí pri tom istom. Ona nikde nepracuje, žijeme v byte ešte s jej druhým manželom (pred 5.timi rokmi sa rozviedla) a aj s tým ,,nevlastným otcom,, sme si vôbec nesadli. Velakrát ju aj nabáda proti mne, donáša jej na mňa (ako napr. zase ide preč, bola so psom len 10min...atď) a najnovšie mi povedal že keď príde ku nám na návštevu moj priateľ (mám vážny vzťah) tak možme sedieť v obyvačke len 30min lebo on potom si chce lahnut na gauč (pritom gauč je nepohodlný, neviem prečo nechce isť do spálne si lahnut keď tam je aj televízor), keď sa rozprávam s mamou tak vkuse mi skáče do reči atď...Nikdy sa moja mama so mnou nerozprávala ako ,,mama a dcéra,, ale vkuse je to len samé vyčítanie, hnev, krik...preto chcem ísť študovať do čiech a už v lete sa odsťahovať tam, na to mi mama povedala že nech zabudnem že mi pošle nejaku korunu, a že nemam na to a aj tak sa vrátim domov s plačom! Psychicky to s nou už nevládzem, nechcem sa s nou hádať, nemam rada konflikty, velakrat len som ticho a vypočujem si nadavky a idem do izby no trvá to 3 roky a ja už nevládzem. Navrhla som jej či by sme nešli spolu ku psychologovi no hneď to zamietla. Chodí mi ,,hrabať,, do mojich osobných vecí, tašiek, papierov, bločkov akokeby niečo hľadala alebo neviem si to vysvetliť že čo. Niekedy sa pustí z ničoho nič do mojho priateľa, inokedy ho vychvaľuje. Je toho oveľa viac ale nemam chuť ani to písať, lebo ma to ničí...jediné východisko vidím je odísť preč. Za radu ďakujem
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]