Otvorený vzťah?

So svojím priateľom chodím 2 roky, je to vzťah na diaľku a stretávame sa priemerne raz do mesiaca na týždeň. Nie je jednoduché zachovať vernosť aj preto, lebo mám mierne sklony k nymfománií, nedokážem sa uspokojiť onanovaním a s priateľom sa pravidelne hádame, preto som nakoniec podľahla. Podviedla som ho, pretože mi neskutočne chýbal sex, priateľ nemá čas na sex cez telefón, ani „poškádľovanie“ a ešte som bola pod vplyvom alkoholu. Viem, že je to opovrhnutia hodné a nechcem to ospravedlňovať, ale viac ma trápi to, že necítim svedomie. Vôbec ma môj podvod netrápi a som schopná sa priateľovi normálne pozerať do očí bez vnútorných výčitiek. Nechcem byť bezcitný človek.

Svojho priateľa považujem za stabilitu, je zodpovedný, ohľaduplný a nechcem ho opustiť. Mám chuť mu navrhnúť, aby sme skúsili za ten čas, čo študujeme od seba v ďalekých mestách, pauzu, počas ktorej si užijeme, postretávame nové tváre, ušetríme peniaze za cestovanie a trápenie sa nad rozchádzaním sa na autobusovej stanici, a potom by sme sa k sebe vrátili, keď už budeme schopní spolu žiť v jednej domácnosti. Ešte viac by ma však lákalo mať s ním otvorený vzťah, myslím, že by som zvládla, keby aj on bol s inými dievčatami, som rada, keď je spokojný. Otvorený vzťah je to, čo by sa mi momentálne páčilo, ale i tak mi to príde za hlavu pritiahnuté. Takýto systém spoločnosť neakceptuje. Bojím sa to priateľovi navrhnúť a zaujímalo by ma, ako by na to reagovala mužská populácia a samozrejme objektívny odborník.

Komentáře uživatelů ...