Kríza vo vzťahu
Dobrý deň,
tento problém trápi možno väčšinu párov, ktoré si nejaký čas už spolu prežili. Vzťah, ktorý mám teraz už trvá 3 roky a je to môj prvý vzťah. Problém je, že ja už asi pol roka rozmýšľam nad tým, že už môjho priateľa neľúbim tak ako predtým. Začalo to príchodom na vysokú školu a internát, zrazu som zistila, že mi niekedy môj priateľ vôbec nechýba a skoro som sa ani netešila na víkend s ním. Prišlo to samo mimovoľne. Mohlo to byť aj rutinou s ním cez tie víkendy, na internáte to bolo vždy zaujímavejšie, ale o to nejde, aspoň mi to pomohlo uvedomiť si, že náš vzťah by mohol byť aj zaujímavejší a snažiť sa o to. Neskôr ako to na internáte chodí pilo sa a ja som sa bozkávala s iným chlapcom, čo ľutujem dodnes, ale okrem bozkávania som k tomu chlapcovi cítila aj zamilovanosť a doteraz mi nie je ľahostajný hoci už na školu nechodí. Mám pocit, že som si tým sama tú lásku k priateľovi udusila. To bolo pred skoro pol rokom, ale od toho okamihu sa mi náš vzťah prestal zdať taký jednoduchý..akosi som pochopila, že sú na svete aj iní, ktorí sa mi páčia a začala som rozmýšľať nad možnosťou, že môj priateľ nemusí byť posledný v mojom živote, hoci pôvodne to tak bolo (dva a pol roka). Vlastne kvôli pocitom viny a aj tomu, že som si začala pripúšťať možný rozchod som sa s priateľom rozišla..mala som pocit, že som ho zradila a aj zrádzam tým ako som rozmýšľala. Nebola som však na rozchod pripravená, veľmi ma to trápilo tak sme sa dali naspäť dokopy, už po 2 dňoch. Počas toho ako sme boli od seba som sa nevedela z ničoho tešiť, stále som plakala, chýbal mi a ľutovala som rozhodnutie rozísť sa, preto som to zobrala späť a on na to pristúpil hoci dobre vie aká som nezrelá na vážny vzťah a zatiaľ neviem presne, čo chcem. On keby mohol by si ma už najradšej vzal, lenže mňa to desí, čo je asi normálne keďže ja mám skoro dvadsať a on skoro 25. Proste k tomu všetkému sa pridali hádky, o tom, že som na internáte, chodím vonku aj s chlapcami, nie len dievčatami ( jednoduchá žiarlivosť, keby sa to neopakovalo každý druhý týždeň), ďalej máme na seba menej času, menej spoločných zážitkov..mám pocit, že sa jeden druhému vzďaľujeme..stále to nechceme vzdať, lenže mám pocit, že ma to stojí stále viac námahy takýto vzťah udržať. jednoducho je toto kríza, ktorá trvá už pol roka a ja som nenašla spôsob ju vyriešiť alebo je problém v mojej nezrelosti? Z jeho strany sa však nič nezmenilo, čo sa týka lásky, mám pocit, že som sa zmenila iba ja a môj postoj k nemu. Neviem, či je správne ak jeden ľúbi viac ako druhý. Nechcem, aby ste mi dali povolenie na rozchod, možno len pomôcť porozumieť sama sebe a nájsť nejaké riešenie najlepšie pre oboch. Za odpoveď vopred ďakujem.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]