Pre chlapov - zlý vzstah alebo samotu?
Ahojte.
Nechcem zit sam, a tak som zvolil kompromis. Zijem so zenou, do ktorej som nikdy nebol blazon a pritom tuzim po inej (konkretnej platonickej alebo kludne aj nahodnej znamosti). S drahou sme to zacali tak, ze vlastne ona po mne tuzila a ja som bol prave na konci stroskotaneho predosleho vztahu. A tak som neodolal. Chvilu som sa tesil z toho, aku jej robim radost. Ale uz sa netesim. Teraz nemam silu skoncit tento vztah kvoli riziku, ze ostanem sam. Na druhej strane nemam v tomto vztahu do nicoho chut (svatba, deti...). Pribuda hlas svedomia, pretoze moja draha investuje cas. Napadaju ma riesenia:
1. Odidem. - Ale nestalo sa, lebo by som ostal sam.
2. Najdem si druhu a odidem. - Tiez sa nestalo. A aj keby, moj dobry priatel mi povedal, ze to by som bol pekny podrazak. Asi ma pravdu, nie?
3. Ozenim sa s nou. - A zmeni sa nieco? Vidim to ako riskantny krok.
4. Budem len tak prezivat nadalej. Ved mozno ta chut pride a potom sa posunieme dalej. Nie som sam, kto sa ma pyta kedy.
5. Mojej platonickej laske poviem v podstate to, ze by som si ju vzal za zenu. - Neuverite, ale stalo sa. No a teraz si domyslite, ako asi na zenu zaposobi takyto chlap. Vysledok je nula.
Kym moji priatelia normalne ziju a rozvijaju sa, ja len stojim na mieste a tvarim sa, ze ten zivot zijem. Ale tusim, ze ich uz zacinam nudit. Oni asi nie su hlupi a vidia vsetko to, co som vam tu opisal. Pani odbornici, dokazali by ste ma nejako nakopnut? Viete mi poradit nejaky clanok, knihu, radu, hocico ...?
PhDr.Burdova [Psycholog]