
Prázdnota
Ahoj.
Mám 23 rokov. Prvý raz som myslela na samovraždu v 10. Komplikovaná rodina. Rodičia rozvedení. Napriek tomu som bola vždy vzorným dieťaťom. Stále myslím na to, že jediný spôsob, ako sa dostanem z problémov, bude ten, že sa zabijem. Mám všetky príznaky mániodepresie. Nepociťujem naplnenie života. Nemám priateľov alebo ich mám priveľa. Nemám frajera. Nikdy mi moje city neboli opätované. Tak veľmi sa snažím naplniť svoj život, no stále vidím, aké chyby robím. Športujem, alebo sa prežieram. Študujem na VŠ.Teraz študujem v zahraničí. Ale nič si neužívam. Neviem to. Nedokážem žiť bezobsažne, no o čo viac sa snažím, o to väčšiu prázdnotu pociťujem. Cítim sa sústavne nedocenená. Nemilovaná. Neúspešná. A keď sa chcem zabaviť, som akurát tak na smiech. Uvedomujem si všetko okolo mňa, vojny, hlad, korupcie, ale aj to, že iní vedia byť šťastní, milujúci, milovaní. Aj keď sa snažím, aj keď sa nesnažím, nejde to. Som ekonomická záťaž spoločnosti. Chcem byť slnkom, no keď ním som, nik to nevidí. Chcem milovať a byť milovaná. Ale neviem ako...
