Nechuť muža k sexu - anhedonizmus?
Dobrý deň!
Chcela by som Vás veľmi pekne poprosiť o radu, nakoľko som už úplne zúfalá. S manželom sme spolu 3 a pol roka, z toho iba rok ako manželia. Od začiatku nášho vzťahu mal manžel problém s erekciou, takmer rok sme spolu vôbec nemohli sexuálne žiť (bola som jeho prvá stabilná partnerka, predtým zažil pohlavný styk iba raz, takže jeho sexuálny život s minulosťou nemôžem porovnávať, dlhé roky sa uspokojoval iba masturbáciou pri pornovideách). V čase, kedy sa jeho problémy s erekciou začali, mal hladinu testosterónu ešte v norme, postupom času mu však klesala, tak lekári začali riešiť tento problém. Dnes je už po hormonálnej stránke v poriadku, všetky vyšetrenia urológa, endokrinológa i andrológa má v norme. Erekcia sa upravila, je schopný pohlavného styku, avšak ten mu neprináša príjemné pocity, tak oň nemá záujem. Ejakuláciu máva vždy, avšak bez orgazmu a moje dotyky na intímnych miestach pociťuje takmer rovnako ako na ktorejkoľvek inej časti tela. Som presvedčená, že keby mu sex prinášal pôžitok, mal by oň väčší záujem, takto je to však pre neho "zbytočná námaha" a intervaly medzi dvomi stykmi sa začínajú predlžovať. Chceli by sme dieťatko, ale pri takejto frekvencii ho mať nikdy nebudeme. Keby som mu povedala, že mám plodné dni, "prinútil by sa"...je však ponižujúce prosiť sa o sex, a už vôbec ho nechcem obmedziť iba na "plodenie". Manžel je celkovo zdravý chlap, športovec, zdravo sa stravuje, vzťahové problémy nemáme (máme veľa spoločných záujmov a neha aspoň v podobe objatí a bozkov nechýba), milenku nemá určite, ani stres v práci nemá, a aj náš život je dostatočne pestrý. Už som naozaj v koncoch a ak to takto pôjde ďalej, moja psychika bude úplne na dne :-(
Je možné, že u Vašeho manžela sa spojil somatický problém s psychickým. Pre muža je totiž náramne "ponižujúce", ak nevie uspokojiť partnerku. Tým, že mal somatické ťažkosti zažíval permanentne "neúspech". Aj keď teraz má somatickú stránku v poriadku, hlava nepustí. Sex pre neho zrejme nikdy nebol veľkým potešením, ale skôr námahou a tým pádom mu to ani teraz veľa potešenia neprináša. Avšak píšete, že zo začiatku sa vedel uspokojiť masturbáciou pri pornofilme. Toto je možnosť, ako skúsiť oživiť jeho záujem. Na internete nájdete množstvo návodov ako na to. Ale je možné ísť aj na sexuálnu terapiu. Poskytujú ju sexuológovia, ale aj psychoterapeuti. Samozrejme ale s terapiou musí súhlasiť aj manžel a kroky musia byť cielené a plánované. Obaja s nimi musíte súhlasiť. Domáce skúšanie "čo zaberie" bez vedomia manžela môže viesť len k väčšej nechuti. Skúste si teda niečo preštudovať o sexuálnych poruchách a nechajte si poradiť priamo sexuológom prípadne psychoterapeutom.
Komentáře uživatelů ...
Ďakujem, pani doktorka, za odpoveď. V podstate ste mi napísali to, čo som si aj ja myslela. Akurát využívaniu pornofilmov v procese "liečby" by som sa chcela vyhnúť. Mala som totiž silné podozrenie, že práve "závislosť od porna" spôsobila manželove prvotné problémy. Manžel túto možnosť pripustil, predsa len, boli súčasťou jeho života bez ženy viac ako 10 rokov. Po polroku nepozerania videí sa mu totiž obnovila stratená erekcia, čo nemôže byť náhoda. Súčasne mu v čase "abstinencie" začal stúpať aj testosterón. Všetko vyzeralo byť na dobrej ceste...len to libido nie a nie sa vrátiť...a tiež pocit orgazmu. Je to zúfalá situácia pre nás oboch, ale viac pre mňa, lebo manžel dospel do štádia, že mu to začína byť jedno a sex mu vôbec nechýba. Pritom keď sme sa spoznali, síce to "nešlo", ale chuť mal v tom čase silnú. Myslíte si, pani doktorka, že je šanca úplne ho vyliečiť?
Ahoj Drobko . Mal som aj ja v živote taký podobný problém a myslím , že to bude psychického pôvodu. Ak sú hormonálne výsledky celkom ok,tak by som hľadal príčinu inde, v hlave, v návykoch / to dlhodobé masturbovanie tiež nie je na dobro veci/ a ty ako žena môžeš veľa zmeniť. Musí tam byť jeho ochota , musí chcieť tieto veci zmeniť a ty mu musíš pomôcť. Už to , že sem vôbec píšeš svedčí o fakte , že si žensky zdravá a záleží ti na tom nielen kvôli vlastnému potešeniu. Ďalší fak je že ak rezignuješ a upustíš od snahy, tak z plánu byť matkou možno zíde a nájdeš si milenca. Doporučujem vyhľadať skutočne fundovaného urologa-sexuológa a s ním problém riešiť. Ja som ho mal v hlave.... už neexistuje a som šťastný.
Ďakujem, Boby. Ver mi, že manžela milujem viac než si ktokoľvek dokáže predstaviť a urobila by som čokoľvek, aby som mu pomohla...ak by to bolo v mojich silách. S "problémom" bojujeme už štvrtý rok a ja stojím pri ňom, neberiem to ako "jeho", ale ako "náš" problém. Ďakujem za Tvoj príspevok, tiež zvažujeme návštevu sexuológa, podľa vyšetrení sa totiž manžel javí ako zdravý človek, aspoň jeho telo sa tak javí. Budem veriť, že problém (nech už je akýkoľvek) sa nájde a aj odstráni... Príbehy ako ten Tvoj mi dodávajú nádej, že šanca na vyliečenie existuje...
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]