
Nátlak a citové vydieranie
S priateľom sa poznáme dva roky. Delí nás väčšia vzdialenosť, ale to nám neprekáža, náš vzťah je v poriadku. Horšie je to s jeho rodinou. Všimla som si, že je u nich bežné navzájom sa citovo vydierať. Zachádza to naozaj do extrémov. Môj priateľ je naustále kontrolovaný (a to má 25 rokov). Ak ho jeho mama nemôže skontrolovať "fyzicky", neustále ho bombarduje telefonátmi typu "kde si?" a "kedy prídeš?" Rozčuluje ma, keď mu v priebehu dvoch hodín trikrát zazvoní telefón s tými istými naliehavými otázkami. Raz mu zavolal brat, že ak okamžite nepríde, určite sa zabije. Priateľ sadol do auta a ponáhľal sa domov. Našiel svojho brata. Sedieť pred televízorom. Navrhla som mu, aby sa so svojou rodinou porozprával. Ale, žiaľ, zdá sa mi, že to berie na ľahkú váhu a riešiť to nebude. Mne však ich správanie veľmi prekáža, pretože to zasahuje aj do nášho vzťahu. Keď mu zavolajú, aby prišiel domov lebo (vymyslia si nezmyelnú výhovorku) ukroja nám aj z toho mála času, ktorý spolu trávime
