Rozchod
Dobry den,
po troch rokoch nadherneho a bezproblemoveho vztahu, ktory nam kazdy zavidel sa so mnou priatel rozisliel zo dna na den s odovodnenim ze ma uz nelubi. Pritom sme si planovali spolocnu buducnost. Nasledne som ho prosila, ponizovala som sa, len aby sa vratil, co aj urobil, avsak vydrzal to len dva tyzdne a znova ma opustil. Su to uz tri tyzdne. Odvtedy som zostala ako obarena, neustale mi srdce bije ako zvon, citim tlak na hrudi, nemozem jest, permanentne premaham slzy aj na verejnosti. Do nasho vztahu som investovala vsetko, cas, energiu aj vsetku lasku, bol pre mna doslova celym zivotom. Mam kopec povinnosti, avsak nakolko pracujem psychicky a nie fyzicky, absolutne nedokazem nic spravit neviem sa vobec sustredit, ak to bude takto este par dni pokracovat pridem v pracovnej oblasti o vsetko na com som posledne roky tak drela. Nemam sa komu vyzalovat, rodina by sa mi ako vzdy len vysmiala ze som slaboch a ze sa ani necuduju ze sa so mnou rozisiel a priatelov ziadnych nemam. Navyse byvam v malej dedine, kde nie je kam ist do spolocnosti, do mesta kvoli doprave taktiez nemozem ist. Tak len sedim na internete a utapam sa v smutku. Jedinym vyslobodenim je pre mna, ked od unavy na chvilu zaspim, stale sa mi sniva ze som s byvalym priatelom, ale aspon vtedy zazijem kusok stastia. Po prebudeni vsak nastava este horsi smutok ako predtym. Neviem co mam robit, s pariatelom sme mali naplanovanu celu buducnost, dom, deti a teraz z toho nezostalo nic. Kazda jednu vec co vidim ci pocujem mi pripomenie len priatela, nejaku situaciu co sme spolu zazili. Pri kazdom kuse mojho oblecenia ma napadne ze som ho mala obleceny ked sme robili to a to, pri zmienke hokeji ma napadne ze sme spolu boli na hokej, ked vidim na internete obrazok herca, tak ma napadne ze sme spolu videli film, kde ten herec hral a takto donekonecna. Pred tymto vztahom som bola velmi dlho sama, nemohla som si najst priatela a to som bola este velmi mlada a mala som nejakych pratelov. Teraz som vsak uplne sama, vsetci uz maju svojich partnerov, rodiny, zaujmy a problemy, na mna nema uz nikto cas. Len ja sa nikam naposuniem,zostavam zit s rodicmi v prostredi neustalych hadok. Pritom velmi tuzim zalozit si vlastnu rodinu, vlastny zivot s partnerom, zostala som sama a zivot mi takto preteka medzi prstami. Ked som si predtym nevedela najst priatela a mala som na to ovela lepsie predpoklady, tak teraz si ho nenajdem uz urcite. Viem ze mi asi poradite navstevu psychologa, avsak to neprichadza do uvahy, nakolko zijem v malej dedine kde kazdy o vsetkom vie, a keby sa to dozvedeli ludia, tak by ma odsudili a povazovali by ma za psychicky choreho cloveka, ktoreho sa treba stranit. Vladne tu predstava, ze ten kto potrebuje psychologa by mal byt zavrety na psychitrii. Aj keby som sa pokusila pomoc hladat v meste, urcite by sa to skor ci neskor niekto dozvedel.
Váš život Vám rozhodne nepreteká medzi prsty. Máte prácu a nového partnera si tiež nájdete. Možno nie zajtra, ale hneď ako sa dáte dokopy z tohto rozchodu.
Psychológa by som Vám rada odporučila, ale je len na Vás, či je pre Vás tak dôležité, čo si myslia iní alebo to, ako sa cítite Vy. Mnoho klientov za mnou prichádza s obavami, či im rovno nedám odporučenie na psychiatriu, ale túto právomoc má len psychiater, nie psychológ. A ešte sa mi nestalo, že by niekto oľutoval svoje rozhodnutie. Myslím si ale, že ste momentálne len veľmi zranená a málo veríte v to, že je na svete ešte niekto, kto bude mať o Vás záujem.