Probllémy s priateľovými rodičmi
Dobrý deň,
Mám 22 rokov. Mám skvelého priateľa, ktorý mi je oporou, ktorý mi pomáha, vzájomne si dôverujeme... Dá sa povedať, že máme krásny vzťah, bez vážnych hádok, plný porozumenia a lásky. Bohužiaľ, ako v každom vzťahu, sa skôr či neskôr objaví nejaký problém, tak je to aj u nás.
Môj priateľ je angličan. Po roku chodenia s mojím priateľom sme sa nasťahovali k sebe. So všetkým mi pomáhal, či už ohľadne školy alebo finančne. Problémy nastali keď som spoznala jeho rodinu. Musím to vysvetliť: Priateľovi rodičia vlastnia bar, ktorý sa nachádza na prvom poschodí ich domu. Na druhom poschodí sú dva byty. V jednom z nich bývam ja s priateľom a v druhom byte nejaký rodinný známy. Na treťom poschodí bývajú jeho rodičia s dvomi mladšími bratmi. Aj keď priateľ zarába a ja len brigádujem popri škole, nemohli sme si dovoliť z finančných dôvodov zaobstarať vlastné bývanie. Preto bývame u jeho rodičov. Samozrejme im platíme nájom a účty a popri tom si snažíme nájsť niečo vlastné. Nie je to však jednoduché.
Ako som však spomínala, problémy nastali keď som spoznala jeho rodinu. Ich životný štýl akým žijú sa nedá porovnať s mojím aký som žila na Slovensku. Ich zamestnanie je prevádzkovanie baru. To zahŕňa, že strašne veľa pijú alkohol, berú drogy (a to nehovorím len o fajčení marihuany). Vždy som bola toho názoru, že nech si robí kto chce čo chce, pokiaľ sa ma to osobne netýka. Ja mám svoje priority a nezačnem predsa brať drogy a piť aby som medzi nich zapadla. Napriek tomu som sa vždy snažila byť k nim milá a aj napriek tomu akí sú som si snažila k nim nájst cestu. Môj priateľ naštastie taký aký sú oni, nie je. Nefajčí, nepije, nedroguje. No rodičov si nevyberáme. Napriek všetkým mojím úsiliam sa mi jeho rodičia ledva pozdravia keď idem okolo nich a robia si zo mňa srandu, že nepijem, že neviem o čom je život keď sa stále učím, z mojich morálnych hodnôt.... Dávajú mi vyslovene najavo, že ma nemajú radi a že nie som vhodná pre ich syna... Aj priateľove všetky snahy nás skamarátiť stroskotali. Vidím, že ho to trápi a tým že je na mojej strane a že si ma zastáva pomaly stráca svoju rodinu. Dá sa povedať že mojím príchodom som výrazne narušila jeho vzťahy s rodinou.
Dnes ich bol môj priateľ poprosiť, aby dodržiavali otváracie hodiny, lebo kvôli hluku a smradu nemôžme spať a obidvaja vstávame skoro ráno do roboty a do školy. Ich reakcia bola: do vtedy ako tu nebývala ona, nebol žiadny problém a že prečo by sa malo teraz niečo meniť a že toto je ich dom a ich pravidlá.
Priateľ sa snaží vyriešiť túto situáciu odsťahovaním sa od nich. Ja mám však obavy, že sa tým nič nevyrieši. Vždy to budú jeho rodičia a tento fakt sa nezmení. Nikdy ma nebudú mať radi. Pokiaľ budeme spolu, tak bude obrovská priepasť medzi ním a jeho rodinou. A viem. že ho to veľmi trápi.
Aj keď ho veľmi ľúbim, neviem či takto dokážem žiť, Vždy budem terčom narážok od jeho rodiny. Okrem tohoto problému nemáme žiadne iné. Aj keď ma škola veľmi baví, rozmýšľam, že sa vrátim na Slovensko. Hrozne ma toto všetko trápi a nechcem aby si priateľ musel vyberať medzi mnou a rodinou. Aj keď máme krásny vzťah, bojím sa, že najlepšie riešenie bude keď sa rozídeme. Ale to je naozaj to posledné čo by som chcela. Preto vás prosím o radu ako sa mám s týmto všetkým vysporiadať.
Ďakujem.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]