Úzkosť, vnútorný nepokoj, strach, nespavosť
Mám 20 rokov a nikdy pred tým som takýto stav nemala ani nezažila. Mám problémy z krčnou chrbticou a beriem na to lieky dorsiflex, midocalm. Minulý týždeň mi neurologička predpísala perorálny roztok Acuver kedže som sa sťažovala na točenie hlavy. Akonáhle som mala tento stav tak som okamžite vysadila lieky, pretože som si myslela že sú to nejaké vedlajšie účinky. Tento stav mi presnejšie začal minulý týždeň 8.3.2014 v sobotu. Chystala som sa von z priateľom a pred zrkadlom som sa malovala a chytil ma pocit strachu, úzkosti dokonca triašky, nevedela som čo sa somnou deje. Chcela som stretnutie z priateľom zrušiť ale nakoniec som chytila taký strach že som sa s ním musela stretnúť aj tak. Vtedy som mu vonku plakala že neviem čo sa to somnou odrazu deje, cítim nepokoj úzkosť, beznádej. V noci nespím lebo sa bojím že zase príde na mňa taký stav. Ked už zaspávam vždy ma trhne a zobudím sa a potom mi búši srdce, mám čudný pocit v bruchu a cítim triašku. Od vtedy každé ráno ked vstanem som spotená, trasiem sa a som zmätená že čo ja vlastne dneska budem robiť, že neviem čo zo sebou. Nič ma nebaví aj ked sa cez deň snažím niečim zamestnať len aby som sa zase neocitla pri TV na gauči v depkách v strachu že neviem čo zo sebou. Ked som išla von z bratom normálne ma chytila panika ísť von, ale to som sa prekonala. Som doma z bratom a ked ráno moja mama odchádza do roboty normálne mám pocit smútku. Keď už neviem čo zo sebou tak plačem a prosím boha o pomoc. Tiež nemám chuť do jedla, ale aj tak jem a prekonávam sa pretože som aj tak chudá a jesť musím! Oporu vidím v priateľovi a mamine. Priateľovi som aj vravela že sa chcem konečne vrátiť do normálu pretože toto nie som JA, ako pred tým. Mám aj zníženú schopnosť vnímania okolia, proste som ako keby vo vlastnom svete. Ak sa bavím na túto tému som čulá ale ak sa bavím na tému ktorá ma nezaujíma tak som kvázi ako keby vo vlastom svete. Ale vnímam aj okolie ale som ako keby v takom útlme. Preto ma trápi že ked budem takto chodiť von z priateľom tak ja nechcem byť takto zahladená inde a čakať nato kedy ma chytí zase taký stav. Vôbec sa ani nesmejem čo som sa pred tým každý deň škerila. Stres nemám mať z čoho a nemám ani dôvod na stres ale je pravda že veľa stresujem. Ked sa večer všetcia vrátia domov tak som relatívne v pohode ked sa rozprávam z mamkou alebo cez mobil z priateľom. Ale akonáhle som sama tak už behajú myšlienky že čo ak v noci zase nezaspím, čo budem robiť, a proste celkovo taký nepokoj že neviem čo zo sebou. Chcem sa toho čím skôr zbaviť kým je to ešte čerstvé dnes to mám 6 deň. A chcem sa už konečne poriadne aj vyspať a nie sa báť že nezaspím. Pekne vás prosím poradte mi, za každú radu budem veľmi vďačná .
Odporúčala by som Vám tieto stavy prebrať s neurologičkou, prípadne ísť za praktickým lekárom na preventívnu prehliadku. Problémy s krčnou chrbticou môžu spôsobovať aj točenie hlavy, aj nervozitu, ale rozhodne nie nejaké úzkosti. Úzkosť môže byť psychogénna, ale najskôr je vždy múdre nechať sa vyšetriť lekárom, či nejaké lieky nemôžu mať takýto vedľajší účinok.
Komentáře uživatelů ...
Ahoj,ja mam 21 rokov,a prezivam velmi podobne stavy co ty.Toto ma nedavno chytilo asi pred tyzdnom v jednom obchodnom centre ked som bola s mojim priatelom,a od vtedy mi tak byva kazdy den.Niekedy mam pocit,ze ani nezijem,som uzavreta v sebe,a mam pocit,ze to okolo mna neexistuje,ze je to vymysel.Som z toho v strasnej depresii.Su chvile ked na to zabudnem,ale vacsinu dna sa to deje stale.Trapi ma to ,ved mam len 21 rokov,a nechcem byt smutna,chcem byt stastna,a zito normalny zivot.A takisto aj ty !!!!Je smutne,ze sa toto stane tak mlademu cloveku.Drzim ti palce,aby si sa z toho dostala,som s tebou !! a ver ,ze niesi jedina !!!
Ahoj mohla by si mi napísať na e-mail rikky1993@gmail.com chcela by som s tebou o tom pokecať ... lebo kecať s niekym kto to nezažil sa jednoducho nedá
Ahoj. Ja som mala niečo podobné, okrem iného som mala totálne vertigo že som nemohla ani chodiť. Bála som sa toľko krát aj sama byť doma, resp. s mladšou sestrou. Pocit že sa niečo stane bol pre mna príšerný. Zistili mi že mám neurogennu tetaniu. Každý to spájal s tým, no ja som vedela že mam problémy s chrbticou. Zacala som chodit k maserovi. A naozaj mi perfektne pomohol. Od vtedy nemam žiadny problem či už psychický alebo fyzicky.
Ahojte chcela by som sa opýtať ako sa máte dnes ? Podarilo sa vám toho zbaviť?
Prosím o odpoveď, som zúfalá ďakujem
Ahojte ja mám ten istý problém... pocity že neviem čo so sebou pocity na zblaznenia blbé myšlienky... mne sa k tomu pridružuju aj fyzické symptómy neskutočné tlaky v hlave... neviem si nijako pomôcť... pobehala som mnoho vyšetrení a nikde mi nič nepovedia poriadne len si ma presadzujú... dobrovoľne som už navštívila psychiatričkutá mi z fleku diagnostikovala panicku poruchu a ťažkú depresiu... hneď lieky benzáky a antidepresiva... zo začiatku som pocítila taký kľud že konečne nejaká diagnóza a nádej že budem zas norálne fungovať no omyl... lieky nezaberajú max ma utlmia chce sa mi spaj
ť z nich a to je tak všetko... závraty točenie hlavy nevnimanie okolia vnútorný nepokoj triaška potenie mám stále... úzkosti ťažko sami dýcha keď sa myseľ začne nato sústrediť... teraz mi diagnostikovali tetaniu... no mne táto choroba príde ako posledne východisko keď už doktori nemajú na vás nervy tak automaticky máte tetaniu... nemyslím si že môj problém je v tetanii... na ňu sa väčšinou užíva magnézium a iné minerály... tie som užívala aj dávnejšie pred týmito stavmi aj počas týchto stavov a zlepšenie nepociťujem... nedokážem byt sama doma lebo mam pocity na zblaznenie... von medzi ľudí už tiež ani neviem ísť lebo mam neskutočne bolesti hlavy úzkosť ťažké dýchanie... doma zavretá mi zas hrabe... nechápem pôvod odkiaľ to pramení vo mne ale chcem zas fungovať normálne tešiť sa zo života chodiť do práce... mám 25 rokov... už som na dlhodobejšej PN... skúšala som ju prerušiť že v robote medzi ľuďmi nebudem nato myslieť s kolegyňami máme super vzťahy že mi bude dobre... bohužiaľ nezvládla som to odchádzala som z práce skôr domov s pocitmi že sa každú chvíľu zosypem musím ísť domov... doma som si ľahla kus sa ukludnila a bolo lepšie no zas na chvíľu... prosím o pomoc... poraďte čo mám robiť už? Ako ste sa s tým vysporiadali vy? Za každú radu vopred ďakujem
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]