Depresia,potrebujem psychologa?
Dobry deň,
mam taký problém že často mávam depresie.Moja mama veľa píjavala no teraz asi týžden nepije.strašne ma to trápi,medzitým sa naši začali hádať,vôbec sa nerozprávali a chceli sa rozviesť v domácnosti to bolo napata,začala som plakávať po večeroch,piť,fajčiť a aj si ubližovať teda rezať sa.Mam priatela s ktorym som stastna, no moje najlepšie kamaratky s ktorymi sa poznam cca 12 rokov začali strašne žiarlit a vyhodili ma z partie,už s nimi nikde nechodim a začali ma ohovarat.Preto som sa rozišla s priatelom.sice sme sa nerozišli ale stale mi to dava pocitit že som ta ktora sa skoro rozišla.Hned nato prišiel dalši problem,Moja mama žije s mojim nevlastným otcom toho síce milujem ako vlastného ale na ulici stretavam svojho biologickeho otca a ani ma nespozna čo ma zožiera.Chcem skončit svoj život už ma to tu nebavi.Taketo stavy mavam každy večer.Rodičia vôbec netušia že mavam depresie a že sa dokonca režem.Strašne sa bojim ako by na to zareagovali.Nikomu o tychto problemoch nehovorim preto to pišem sem už som zúfala.Mam 15rokov možno vam to pride smiešne že riešim takéto veci v 15 ale ja naozaj už neviem čo mam robit,toto trvá asi už pol roka a som vyčerpana.Nedokažem rozmyšlat nad ničim inym ako nad problemami,keby bolo na mne tak sedim doma zavrena a pozeram sa do blba.Akoby som sa uzavrela do seba a nič nevnimala a najradšej skončila zo životom
To, čo popisujete vobec nie je o.k. a už vobec nie je smiešne, že prežívate to čo prežívate, a že sa tým zaoberáte. Naopak - všetky tie veci okolo Vás musia byť pre Vás veľmi veľmi ťažké a nie je celkom fér, že sa práve týmto musíte boriť v 15-tich rokoch. Zvládate to tak ako najlepšie viete, ale podľa mojho úsudku z toho, čo čítam - určite potrebujete odbornú pomoc. Sebapoškodzovanie - teda u Vás rezanie, je závažná vec, a už vobec ak je to spojené so samovražednými myšlienkami.
Neviem, či máte vo svojej blízkosti osobu, ktorej doverujete - najlepšie dospelú, ktorej by ste sa odhodlala zdoveriť. Mama má problémy s alkoholom - nepíšete aký je vzťah k nej, ale o otčimovi hovoríte, že ho milujete. Z toho usudzujem, že ste si blízki - mohla by ste to teda skúsiť s ním. Ak Vás má rád, nemusíte sa báť ako zareaguje. Určite to nebude pre Vás, ani pre neho nič príjemné, ale vnímam tento Váš "list" do poradne ako volanie o pomoc, teda ste spravila prvý krok. Ako druhý skúste zverenie sa. Okrem blízkych možete ešte skúsiť poradňu - v každom okresnom meste sa nachádzajú tzv. Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré sú bezplatné. Nájdite na nete Vám najbilžšie a zájdite tam.
Je fajn, že to, čo popisujete na konci - izolovať sa a nič nevnímať, ste nezrealizovala - a naozaj to skúste ešte vydržať a poprosiť o pomoc reálnu osobu. Nebojte sa - z tejto situácie existuje východisko, len takto popisom to nejde. Veľmi držím palce a nevzdávajte to. Cítim z Vás, že sú okolo ľudia, ktorí Vás majú radi , a ktorých máte rada Vy!