Žiť s niekym na silu?

DObry den,
sOm s partnerom cca 2 roky a mame spolu maličke dieta (momentalne 6 tyždnove). Partner- 28, da sa povedat že zacinajuci alkoholik, už ma jedno dieta s byvaleho partnersvta o ktore sa ani velmi nezaujima. Ja - 22 studentka dost narocnej univerzity, obaja zijeme spolu v zahranici kde on pracuje a ja studujem. Nas vztah zo zaciatku fajn, ja som sice bola trosku psychicky mimo z predosleho vztahu, ktory ma dost negativne poznacil, ale casom to bolo lepsie az som sa z toho dostala. Moj partner bol velmi mily, videl ze som utrapena tak sa snazil o to aby som sa usmievala no proste chlap ako zo sna. Vo vztahu klasika boli aj hadky, dokonca sme sa aj nachvilu rozisli a zas dali do kopy(cca 3x?) no stale nas to tahalo k sebe. Nikdy som ho nepodviedla a verim ze ani on mna. Po nasej velkej krize sme sa dali opat do kopy s tym ze sa lubime a asi mesiac na to som zistila že som tehotna. Bol to pre oboh sok, kedze sme v zahranici, nase rodiny su na SK, a ja som chcela hlavne studovat, partner zacal byt ku mne chladny,neveril tomu no tak ale napriek tomu vsetkemu sme sa rozhodli ostat v zahranici, a ja pokracovat v studiu, ze to spolu zvladneme.No opak je pravdou. Cele tehotenstvo mi partner robil zo zivota ,,peklo,,. Vobec mi nebol oporou,nepomahal ale namiesto toho pil a flakal sa s kamaratmi.Cele tehotenstvo. Kvoli tomu pitiu sme sa stale hadali, on neprestaval, ja som kvoli tomu plakala a plakala. Domov chodieval jak sa mu zachcelo, nebral ohlad že ho tehotna zena caka doma....chodieval domov nadranom, alebo parkrat ani domov neprisiel.V poslednom trimestri tehu mi ani mobil nedvihal, bud ho vipol alebo ho ignoroval.Najhorši bol posledny 9.mesiac tehu,kedy chodieval pit každy den, telefon klasika vipnuty alebo ignoracia a ja som len plakala kvoli tomu že ako može byt človek taky bezcitny ked vie že som v poslednom mesiaci tehu,že mi sposobuje stresy, mala som toho dost najradsej by som sa zbalila a sla domov ale nemohla som. Tak som dufala že po porode sa zmeni a že chyti zodpovednost,ale marne. Takže ked sa nam narodil syn tak to bolo to iste. Ked mal syn tyžden, tak som musela ist o 3 rano po neho do baru lebo on nevedel prist!Stale chlastal, a tahal sa s kamaratmi.O syna sa zo začiatku nestaral,ani prebalit ho nechcel, no neskor musel lebo som bola v skole.Jeho nezaujima to že so synom ho čakame doma, on si radšej pojde pit s kamaratmi, zodpovednost ziadna, ako otec sa vobec nesprava, stale sa kvoli tomu hadame, kricime ,nervi, plac, som totalne nestastna vsak ma krasneho synceka, ja sa o domacnost staram,snazila som sa mu dat vsetko on si to vobec nevazi, radsej pojde pit nez by mal travit cas s nami. Ja ho za to nenavidim, za to co mi robil pocas tehotenstva a za to co robi teraz. Najradsej by som zobrala maleho a odisla ku mame na SK, ale nechcem aby maly vyrastal bez otca. A chcem studovat, ale pri takomto partnerovi sa to neda.Som uz z tych nervov unavena, stale dookola to iste, on sa zmenit nemieni, povedal že si uvedomuje že je alkoholik ale nic s tym nespravi. Myslite že prehanam že chcem od neho vela?Samozrejme ze ma aj svoj zivot, nech si ide s tymi kamaratmi ale kazdy den? Momentalne som na slovensku u mami aj so synom, partner ostal v zahranici lebo pracuje. Som uplne kludna, maly je kludny, mama mi pomaha takze mam cas sa ucit a dokonca aj cas na seba, partner mi vobec nechyba, lebo ked si po tom vsetkom predstavim že ked pridem naspet do zahranicia a viem ze co ma zase caka, ze zase tie stresy a krik..tak nemam chut sa vratit, ale musim lebo studujem...Tak co si ludia myslite? CHcem od neho vela? Prehanam? Rozmyslam či za to nemozu aj hormony...ja fakt neviem, proste prezivam pri nom peklo...je mi z toho do placu ked na to myslim na to vsetko co mi robil a nadalej robi...ja fakt som zufala z toho, a to už ma jedno dieta tak som myslela ze sa praveze bude snazit byt dobrym otcom ked to pri tom prvom doslova posral.... :( ach boze

Komentáře uživatelů ...