Ako homosexuálna žena nenachádzam uspokojenie
Dobrý deň,
moja problematika je chúlostivá a väčšinou sa na diskusných portáloch rozoberá opačná situácia. Skúšam to teda aj ja, hoci dotknutou osobou nie je muž, ale žena.
Takýto stav sa v mojom veku dá pomerne zdravo spracovať, ale už keď sa pozriem do osobnej budúcnosti, necítim, že by v danom stave mali byť naplnené všetky moje potreby, necítim sa slobodne, akoby som bola polovičatá, stále mi niečo chýba. Z tohto dôvodu neverím na krásne a perspektívne homosexuálne partnerstvá. Iná žena je pre mňa iba sexuálnym objektom, môžem ju mať rada, ale neviem ju milovať ako partnerku.
Mám 27 rokov, rada športujem, pracujem na svojom tele, vystupujem, vyzerám a obliekam sa ako každá iná žena na svete...
...ale priťahujú ma iné ženy.
Nemám a nemala som potrebu to dávať najavo. Teraz o tom takto píšem prvýkrát v živote a aj to len na anonymných fórach. Viac-menej som si len viac "užívala" kamarátske dotyky a objatia..., zrejme viac ako iné ženy. Asi pred rokom som sa zaregistrovala na stránke pre ženy ako som ja, ale nenašla som si žiadnu kamarátku (celkovo sa mi nepáči virtuálna prezentácia i zložka tejto komunity - neviem sa stotožniť s tým, kto a ako sa tam prezentuje - títo ľudia ma nijako vnútorne nepriťahujú, navonok len zriedka). Priťahujú ma reálne ženy, ktoré si potom predstavujem večer pri masturbácii. Dokedy to ale bude takto?
Nedokážem si predstaviť život so ženou, aby jedna z nás mala dieťa s nejakým darcom a budeme sa tváriť, že je naše a že má dve mamy bez otca. Myslím si, že každé dieťa si zaslúži otca, najmä chlapec pre mužský vzor, ale aj dievča pre vzor jej budúceho partnera - celkovo pre zdravý emocionálny vývin oboch. Takisto si neviem predstaviť mať dieťa sama a sama sa oň starať celý život. Raz by predsa odišlo a ja ho nechcem spútavať svojou láskou len preto, že tú lásku som nedokázala, nevedela dať partnerovi/partnerke, pričom tá iná forma lásky mala patriť iba jemu/jej a nikto ho/ju v tomto nenahradí.
Zamilovaná do ženy som bola veľakrát, ale vnútorne to nedokážem posunúť do reality inej ako sexuálnej. Som si istá, že takto to bude aj v budúcnosti. Veľa čítam o ženskej homosexualite od zahraničných autorov a vraj, pravá ženská homosexualita ani neexistuje (vraj ženy sú zväčša bisexuálne), prípadne je veľmi vzácna. My ženy asi vieme milovať a obetovať sa viac, takisto aj v sexe, prípadne aj v tom sme flexibilnejšie, keďže sme emocionálne založené.
Ak niekto má homosexuálne sklony a vie, že nedokáže žiť v homosexuálnom vzťahu, iba uspokojovať svoje pudy úletmi, ktorých by sa dokázal vzdať v kvalitnom vzťahu s opačným pohlavím, má právo do toho ísť iba s homosexuálnym (gayom, ktorý hľadá ženu) alebo môže aj s heterosexuálnym človekom opačného pohlavia, vychovávať deti v kompletnej rodine a mať skutočnú oporu (mám pocit, že homosexuálne páry si nevedia dať nič trvalé a že je to najmä o pudoch, krásne iba v mladosti)? Ak s jedným prečo, ak s druhým prečo a za akých podmienok?
Zamilovanie sa do inej ženy pre mňa na perspektívny vzťah nestačí, lebo ten je viac ako len o sexe či ilúzii, prvotnom ošiali. Nech to dopadne akokoľvek a akokoľvek ma skritizujete a pošlete ma do lesbického vzťahu, rada by som zažila homosexuálnych a i heterosexuálnych (neúchylných) priateľov - mužov, ktorí to o mne budú vedieť a budem mať s nimi novú životnú skúsenosť.
Myslíte si, že by heterosexuálny muž chcel mať vzťah aj s takouto ženou a nevnímal by ju ako perverznú atrakciu do trojky alebo s ňou bol len z ľútosti, povinnosti či kvôli vlastnému zraneniu? A čo homosexuálny muž? Myslíte si, že by takúto ženu dokázal skutočne ľúbiť a nebol by s ňou len preto, aby zakryl svoju homosexualitu, teda účelovo, dočasne, kým by sám seba neprekonal a prijal svoju homosexualitu - aj čo sa týka sexu a vzťahu s mužom? Myslíte si, že by vôbec nejaký muž dokázal takúto ženu nepodvádzať? Ďakujem za všetky odpovede.