53791
16. 6. 2014 21:56:57
- renca887
Som strašný egoista
dobrý večer... mám 27 rokov a nemám partnera celý život som bola zvyknutá riešiť problémy druhých ľudí a na moje a môj život neostal čas. Teraz keď moja kamarátka si našla priateľa tak zakaždým si nájdem spôsob ako jej úplne neúmyselne pokaziť radosť z toho, že má za ňou prísť, sama by som si to nikdy neuvedomila pretože vždy to je nejaký iný dôvod no jej to už ide na nervy a mňa už nebaví revať zakaždým keď sem má prísť, že ja nikoho nemám a nechápem prečo. Na to, že nemám partnera mám toľko výhovoriek, že to hádam nie je ani možné, neviem ako to mám zmeniť mám pocit, že strach je oveľa väčší ako akákoľvek možnosť, že by som mohla byť šťastná.
Mgr.Vrankova [Psycholog]
Dobrý deň Renca.
To, čo popisujete sa mi nezdá ako egoizmus. Skor troška žiarlivosti, smútok, hnev, strach... Píšete, že strach je oveľa vačší ako možnosť byť šťastná... Skúste si odpovedať na otázku, čoho presne sa bojíte. Je to strach zo vzťahu všeobecne, alebo sa bojíte, že sa budete musieť prisposobovať, alebo máte nejaké konkrétne zlé skúsenosti z minulosti... Ďalším krokom by potom mohlo byť - proste vstúpiť do rieky. Znie to čudne, ale niekedy proste treba urobiť krok do neznáma, aby sme zistili, že neznámo je už známe, a že sme s ním o.k. Skúste urobiť niečo pre seba. Choďte na masáž, alebo niečo iné čo máte rada, niečo, kde budete sama so sebou a druhí sa budú o Vás starať. Skúste to - možno v tom je problém. Je to veľmi ťažko takto posudzovať na základe len pár informácií. Verte však, že len Vy ovplyvníte to ako sa budete cítiť a ako sa Vám bude dariť v živote, a aj to, ako sa ľudia okolo Vás budú k Vám správať. Verím, že to zvládnete. Držím palce!
To, čo popisujete sa mi nezdá ako egoizmus. Skor troška žiarlivosti, smútok, hnev, strach... Píšete, že strach je oveľa vačší ako možnosť byť šťastná... Skúste si odpovedať na otázku, čoho presne sa bojíte. Je to strach zo vzťahu všeobecne, alebo sa bojíte, že sa budete musieť prisposobovať, alebo máte nejaké konkrétne zlé skúsenosti z minulosti... Ďalším krokom by potom mohlo byť - proste vstúpiť do rieky. Znie to čudne, ale niekedy proste treba urobiť krok do neznáma, aby sme zistili, že neznámo je už známe, a že sme s ním o.k. Skúste urobiť niečo pre seba. Choďte na masáž, alebo niečo iné čo máte rada, niečo, kde budete sama so sebou a druhí sa budú o Vás starať. Skúste to - možno v tom je problém. Je to veľmi ťažko takto posudzovať na základe len pár informácií. Verte však, že len Vy ovplyvníte to ako sa budete cítiť a ako sa Vám bude dariť v živote, a aj to, ako sa ľudia okolo Vás budú k Vám správať. Verím, že to zvládnete. Držím palce!