Nevladzem uz dalej zit
Dobry den,
uz davnejsie som Vam pisala ohladne mojho problemu ze sa neviem spamatat z rozchodu.V jeden den sme s partnerom planovali spolocny zivot a dalsi den mi oznamil ze je koniec. Neslo o moj prvy vazny vztah, avsak tento bol takmer dokonaly. Bola som presvedcena ze s tymto muzom stravim zvysok zivota. Bola som si vedoma aj jeho nedostatkov, avsak nepredstavovali pre mna ziaden problem. Dalo by sa povedat ze sme sa dokonale doplnali, takmer nikdy sme sa nehadalli, kazdy o nas hovoril ze sme dokonaly par. Po par dnoch som sa dozvedela ze to spravil kvoli mladuckemu dievcatu co vyzera ako modelka. To bola pre mna neskutocna rana, zacala som sa citit pouzita, posliapana odkopnuta, stara a odporna. Nakolko s byvalym partnerom sme sa poznali dlhe roky predtym ako sme spolu zacali chodit, v podstate sme spolu vyrastli, mame takmer vsetkych znamych a priatelov spolocnych. Dalsia rana prisla v momente ked som zistila, ze tito ludia, sa mi otocili chrbtom a fandia novemu pariku. Nezvladla som situaciu, byvaleho partnera som prosila aby sa vratil, slubovala som hory doly, len aby mi dal este jednu sancu, cim som sa nielen sebe zhnusila este viac. Nezvladala som normalne fungovat, nespavala som, nejedla som absolutne som sa nedokazala sustredit, len nech ten sialeny stav skonci. Skoncilo to tak, ze ma vyhodili zo zamestnania aj z vysokej skoly, kde som externe studovala, z nasho spolocneho bytu som sa musela prestahovat spat k rodicom ak som nechcela byt bezdomovec. Prestahovala som sa do malej dedinky k rodicom, od ktorych som pred par rokmi musela odist, pretoze som v takom prostredi nedokazala zit. Rodicia ma zborali byvat spat, avsak matka mi jasne dala najavo ze to robi len preto aby nevyzerala zle pred ostatnou rodinou a znamymi. Kazdy den pocuvam poznamky o tom, ze ona to vedela vzdy ze nie som nic len odpad, teraz sa ukazalo ze nestojim za nic kedze nemam skolu, pracu, partnera, priatelov. Stale ma poznamky na moj vyzor, na to co robim, proste na vsetko. Kazdy den pocuvam jej vyroky o tom, ze sa byvalemu partnerovi necuduje ze ma vymenil, ved kto uz by chcel byt so mnou. Som na dne-ci uz psychickom, fyzickom, financnom. Vsetky moje dni sa skladaju len z domacich prac, kritiky a nadavok matky a sedenia na internete lebo iny kontakt s vonkajsim svetom nemam. Po nociach nespavam, placem alebo len v psychickej bolesti lezim. Tym ze znova zijem v malickej dedine, nie je mozne si tu najst novych znamych a do mesta sa mi vzhladom na dopravne spojenie a skutocnost ze musim setrit kazdu korunu chodit neda. Hladam novu pracu, avsak som uz zo vsetkeho taka vycerpana ze napoly dufam ze si ju uz nenajdem a ze stratim aj poslednu nadej a ukoncim toto trapenie radsej sama. Stale sa nedokazem dostat z rozchodu, stale byvaleho priatela nadovsetko milujem a nedokazem sa zbavit presvedcenia ze on bol ten pravy pre moj zivot, avsak sa stala strasna chyba a ja uz nikdy nebudem stastna. Vzdy som bola sice trochu tichy, ale mily a dobrosrdecny clovek. Posledne mesiace vsak zo mna urobili zleho, zavistliveho mlciaceho a cynicky mysliaceho odluda. Jednoducho mam pocit ze uz ani keby som mala moznost, tak sa neviem zaradit spat do zivota. A to nehovorim ani o tom, ze sa na ineho muza neviem ani pozriet. Vsetci akoby byvalemu nesiahali ani po paty. Toto vsetko ma hadze do zacarovaneho kruhu, kedy sa strasne obavam toho ze uz nikdy nebudem mat vztah, deti po ktorych neskutocne tuzim, pretoze uz nedokazem verit nikomu a nic. Na zaver este dodam, ze navsteva psychologa alebo psychiatra neprichadza do uvahy, pretoze ak by to zistila moja rodina, ci niekto z okolia v dedine, tak by ma odsudili ako psychicky choreho cloveka, ktoreho sa treba stranit a bat. Je smutne ze v dnesnej dobe este panuje taky nazor, avsak bola som uz svedkom takehoto konania, a aj bez toho mam uz svojich problemov viac nez dost. Obvodna lekarka s mi predpisala aj antidepresiva na prekonanie tohto tazkeho obdobia, avsak tie len utlmuju reakcie, neriesia problemy.