Rochod s partnerom
Dobrý deň,
s partnerom sme spolu takmer tri roky, bývame spolu rok, máme 8 mesačného syna a môjho 10 ročného z predchádzajúceho vzťahu a rozmýšľam že ho opustím aj s deťmi. Keď sme nebývali spolu spolu, rok sme prerábali byt a bývali sme u našich, no to bolo všetko v pohode. Akonáhle sme sa nasťahovali to začalo. On v jednej izbe , ja v druhej. A to trvá dodnes aj po narodení druhého syna, a čím ďalej tým to horšie. Absolútne mi s deťmi nepomáha a o domácnosti ani nehovoriac, zavrie sa do svojho "pelechu" a má na "saláme".Neviem ako ďalej, je pokojný a zrejme aj flegmatik, dnes som mu vravela že ak nedokáže pristupiť na moje podmienky a nejaké pravidlá tak sa nemáme o čom baviť. Mám pocit že keď by sme aj odišli, tak ho to vôbec netrápi, skôr by bol rád. Asi pred troma mesiacmi som mu vravela že ak z tade odídem malého v živote neuvidí, tak sa nejak prebral a trošku sa snažil, áno na pár dní. Pripadá mi to ako by sme boli len spolubývajúci alebo skôr môj starší brat, čo si robí čo chce. Má navarené, upratané, opraté atd. A takýto príklad dáva našim deťom.Potrebovala by som poradiť ako ďalej a či vôbec. Vravela som mu aj že problémy treba riešiť a nie sa skrývať pred nimi ako to robí on a on na to že on iný nebude, tak to zrejme nemá zmysel. Pred rodinou sa tvári že je všetko ok.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog] Z vlastnej skúsenosti viem, že aj hormóny môžu robiť svoje a žena sa po pôrode môže cítiť veľmi nemilovaná a sklamaná z celej situácie. Prichádza vyčerpanie a očakávanie väčšej pomoci od okolia, ktoré neprichádza. Také tie romantické predstavy o spoločných šťastných prechádzkach s kočíkom veľmi rýchlo idú do hája. Ale môžem Vám zaručiť, že veľa vecí je o komunikácii a hovorení toho, ako sa cítite. Skúste viac hovoriť o tom, aký ste mala deň a počúvajte partnera čo sa dialo cez deň u neho a možno pochopíte aj partnerove správanie a zmení sa Váš vzťah.