Spíme v jednej posteli, no nespavame spolu
Dobrý deň.
Obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc, lebo uz vlastne ani neviem, kam inam. S priateľom sme spolu vyše dva a pol roka, z čoho rok spolu aj bývame. poznáme sa však od ranného detstva, vyrastali sme v rovnakej skupine kamarátov, no az teraz sme spolu začali chodiť. Priateľ ma 25, ja budem mat 24. Po akejkoľvek stránke si rozumieme, viem, ze je to môj najlepsi priateľ, nehadame sa, za akejkoľvek situácie ma vždy podrží.
problém nastáva v posteli. nespavame spolu. spali sme spolu do 5, na začiatku spoločného bývania, takze tomu vlastne bude uz rok. Možno ani nie v pravom slova zmysle ze spali, bol vo mne pár sekúnd, možno minút. viac nikdy. takze sme vlastne stale fungovali len "rukami".
Ja som o panenstvo prišla v 18, on oficiálne az pri mne. Za ten cas, co spolu chodíme, sme sa vlastne aj niekoľkokrát pokúšali, na začiatku ti stroskotavalo pri nasadzovaní kondomu, neskôr som zistila, ze ma úzku predkozku, naštastie sa mi podarilo presvedčiť ho, aby to šiel riešiť a pred rokom ho teda zoperovali. Myslela som si, ze sme problém vyriešili a môžeme začať žiť tak, ako žijú vsetci. no nestalo sa tak. Ja som pred ním mala partnerov, takze "tvrdosť" penisu mozem reálne porovnať. Aj vlastne uz aj od závislú cítim, ze to nie je v poriadku. Nikdy nebol natoľko tvrdý, aby sme sa spolu mohli milovať. mna to vždy len boli, jeho to samozrejme psychicky odrovna a tým pádom k ničomu neprijde. a takto sa to ťahá uz dlho. ja som vlastne uz aj stratila chuť, nemam túžbu sa ho dotýkať, tak ako kedysi, lebo proste viem, ze nebude dostatočne pripravený na čokoľvek a urobí sa skôr, ako by sme natiahli kondom.
Myslela som si, ze sa to časom spraví, veď vela ludi spolu funguje normálne aj bez vyslovene pohlavného styku v pravom slova zmysle. No uz to takto ďalej nedokážem zvládať. odmietam ho, vždy si hľadám výhovorky alebo utekám skoro spať a ráno skoro do práce. Snažím sa teším z maličkosti a nemyslieť na to, ale v pravidelných časových úsekoch ma to zastihne a upadnem do beznádeje.
Naviac zo všetkého ma trápi, ze uz od vysokej školy zvykol fajčiť trávu, co sa vlastne s nami vlečie az doteraz. Je možné, ze ho práve to pripravilo o "mužnosť"? ze uz to nikdy nebude normálne? Koľkokrát sme sa o tom rozprávali, a vždy to skončí rovnako, ze chápe ze mame problém , ze to pôjde riešiť, a nic... koniec debaty a akejkoľvek snahy na riešenie. Možno som to s tm textom uz aj prehnala, len ja uz naozaj neviem, ako mam s tou beznadejou bojovať. vopred Vam dakujem za akúkoľvek pomoc
Mgr.Vrankova [Psycholog] Chápem Vašu beznádej, najma keď ide v partnerstve o tak doležitú vec ako sexuálne spolužitie. Rozumiem aj ako ste sa obaja do toho postupne zamotali, dostali sa do začarovaného kruhu, veľmi pekne ste to popísala. Je možné, že bude treba dlhodobejšia pomoc odborníka, čo ja Vám viem však z Vášho popisu určite povedať je - akékoľvek psychoaktívne látky, a teda aj marihuana - a hlavne jej dlhodobé a pravidelné užívanie, ovplyvňuje roznymi sposobmi sexuálnu výkonnosť, či chuť do sexu. Takže k akémukoľvek odborníkovi pojdete - povie Vám, aby partner s tým prestal. Návrat k normálu nemusí byť hneď, ale v každom prípade je vo vačšine prípadov možný. Teraz samozrejme nehovorím, že to je jediný možný dovod Vašich problémov...
Neviem, aký máte Vy postoj k tráve, ale Vašou prvou úlohou nech je priateľa presvedčiť, nech s tým skončí (ak to sám ešte zvládne). Druhou - pred návštevou psychológa, skúste ešte nejako Váš sex obzvláštniť. Choďte na nové miesto, urobte si romantiku, pospomínajte..., použite nejaké pomocky, iné polohy - zistíte tak, či vobec máte obaja chuť niečo zachraňovať. Toto však predpokladá, že ešte nemáte voči partnerovi odpor. . Ale tlačte tlačte tlačte na neho, nech sa situácia rieši, rozprávajte o tom, neprestaňte. Najma ak sa ľúbite, inak to bude zabijak Vášho vzťahu. Moc držím palce!