Trapi ma jeden problem
Dobrý deň,
chcel by som sa vám prostredníctvom tohto vyrozprávať čo ma už dlhšiu dobu trápi. Mám kamaráta, s ktorým som sa začal asi najviac baviť v 6. ročníku. On bol v triede asi najobľúbenejším chlapcom z triedy, takže všetci ho mali radi. Vtedy mal 4 člennú skupinu kamarátov, spolu s ním, kde som neskôr pribudol aj ja. Lenže tam som bol proste ako 5 koleso na aute, nemal kto so mnou sedieť v škole keďže oni si posadali spolu ako páry, a ja som len vystával. Takto to šlo až po nejaký 8-9 ročník, keď sa pohádali dvaja chlapci z našej partie, Ten jeden z obľúbených chlapcov a jeden jeho ako keby najlepší kamarát. Teraz sa už nebavia spolu ignorujú sa. Tak som na jeho miesto nastúpil ja. Bolo to vážne super nejaké dni, bol som o troška viacej obľúbený, viac si ma spolužiaci všímali, už som nebol taký tichý a podobne. Len neskôr keď sme už dochodili základnú školu a boli prázdniny, tak sme chodili bývalej spolužiačke domov na dvor a tam sme sedávali a rozprávali sa, tak si začali niekedy robiť srandu zo mňa, potom som zostával hrozne žiarlivý pretože sa hrozne ako keby vtiera dievčatám, proste je taký že ich začne hladkať, oprie sa o nich hlavou a je proste hrozne milý na nich. Tak to robil aj jednému dievčaťu ktoré sami páči. Hrozne som bol vtedy na neho naštvaný, lebo som žiarlil, ale neskôr ten hnev prešiel. A keď to robí iným, tak proste tiež som taký že už aj všetky dievčatá ho chcú určite (teda myslím si to), a tak si hovorím v duchu že on sa tak pretvára, on je úplne iný ako si niektorí ľudia myslia, on sa aj správa úplne ako malé dieťa niekedy, ale niekedy je aj v pohode. Takto to ide až do teraz, keď som už teraz prvák na strednej a sedím na šťastie (na nešťastie?) s ním. Zatiaľ sa s inými spolužiakmi nepoznáme až tak veľmi, ale za nami a vedľa nás ktorí sedia sa poznáme tak bližšie, mimochodom je nás tam 9 chlapcov a 20 dievčat. A znova robí to isté, začal sa najprv im tak dorozumievať že sa ich spýtal nejaké otázky napríklad čo máme teraz za hodinu a tak, potom to začalo tak že sa stále len smial keď niečo povedali, ja som začal to isté, aby som nejako "nezaostával". A teraz to je tak, že robí zasa ako malý, berie im mobily, perá, peračníky a schováva im ich do lavíc, jednoducho im robí zle. Ale na nich to zaberá, zasa som tam kde som aj bol na základnej. Zasa si všímajú len jeho, rozprávajú sa s ním, a na mňa jednoducho kašlú. ja už vážne neviem čo mám spraviť, aby som bol aspoň niekde obľúbeným chlapcom v triede, mám z toho už vážne strach, aby som nebol zasa tam kde som bol aj na základnej, tichým, proste nezaujímavým študentom. Robí mi proste ako keby zo života peklo. Rozmýšľal som už aj nad tým, keby som sa s ním prestal už tak baviť, že čo by robil, a či by nepoštval celú triedu proti mne, lebo to on dokáže veľmi ľahko, všade a všetko skoro on organizuje. Preto som sa rozhodol, že už nikam s ním nepôjdem, ani na vysokú keď dokončím strednú školu, nenechám si ním život ničiť lebo pri ňom proste sa neviem odviazať, lebo všetko keď niečo spravím, hneď začne mať na to poznámky, ako keď poviem niečo vtipné, a ostatní sa smejú len on začne hneď "haha , veľmi sa smejem" a proste mi to potom príde také blbé, že čo som to za trápnu vec povedal keď sa on nesmeje. Už mi nebude hovoriť čo mám robiť na niektoré veci. Ale v niektorých veciach je ako normálny kamarát, ale myslím, že je asi viac tých zlých vecí na ňom ako tých dobrých. Už chcem konečne dokončiť strednú školu, síce som ju teraz začal, ale už sa neviem dočkať kým ju dokončím, konečne sa budem cítiť ako keby slobodný, chcem ísť hlavne študovať niekam preč z tohoto mesta, niekam veľmi ďaleko. Týmto by som zároveň aj chcel požiadať o nejakú "radu do života" čo by som mal robiť aby sa to aspoň trocha zlepšilo, dúfam že som napísal všetko čo som mal, prípadné nejasnosti mi prosím vás napíšte, konečne som mohol niekde aspoň to najdôležitejšie vyrozprávať, veľmi pekne ďakujem vopred za odpoveď.
Mgr.Vrankova [Psycholog] To, čo popisujete je typická rivalita tohto, ale aj neskoršieho veku. A zároveň aj veľká dilema. Na jednej strane chcete byť s najoblúbenejším chalanom kamoš, na druhej strane nechcete byť ako on a byť v jeho tieni. Mnohí sme si týmto prešli a ešte prechádzame, Vy ste zjavne o to zrelší, že si to čiastočne už teraz uvedomujete. Je by som Vám navrhla zmenu kamarátov. Viem, že sa to jednoducho povie a ťažšie urobí, ale mohlo by sa to vydariť trebárs v inom prostredí. V škole nechajte všetko po starom a vo voľnom čase skúste inú partiu. Trebárs prostredníctvom nejakých záľub sa dajú stretnúť noví ľudia. Teraz mi pripadáte Vašim kamarátom trochu paralyzovaný. Ale nebojte sa - aj keby sa Vám to nepodarilo hneď vyriešiť - z tejto situácie možete veľa vyťažiť pre svoj rozvoj a to sa myslím už aj deje. Skúste ho brať ako momentálneho spolucestujúceho svojím životom a zamerajte sa viac na reakcie iných okolo Vás - lebo zjavne pre nich ste vtipný aj obľúbený. Moc držím palce!