Výbušný priateľ
Dobrý deň.
Mám 24 rokov, priateľ má 28 rokov, a problém je že sa príliš často hádame. Chápem že hádky sú vo vzťahu prirodzené, vadia mi však nekonštruktívne hádky. Sme spolu ešte len polroka, poznáme sa dlhšie ale prakticky dosť rýchlo po tom, čo sme sa dali dokopy, sme spolu začali aj žiť. Veľmi sa ľúbime, vie mi dať najavo lásku, môžem sa na neho spoľahnúť a viem že by pre mňa dokázal spraviť hocičo. Cítim pri ňom to, že som prvoradá a ja mu to oplácam rovnako. V tomto smere problém nie je. Plánuje so mnou budúcnosť no ja občas neviem či to vôbec nejakú budúcnosť má. Problém je v tom, že je dosť konfliktný a výbušný typ, stačí že má problém v práci alebo je v strese, a vtedy sa stáva, že si to potom vybije na mne. Keď má zlý deň, naštartuje ho čokoľvek. Vtedy sa snažím nerýpať ale väčšinou stačí že poviem niečo, čo sa mu nepáči a spustí svoj "rapel", kedy absolútne nevníma nič len chrlí okolo seba oheň. Niekedy aj kričí a zraňuje tie najcitlivejšie miesta aj keď vie, že ja si to naozaj nezaslúžim. Vždy sa potom uvedomí a ospravedlní sa, no vo mne sa to hromadí a občas rozmýšľam, či to má perspektívu do budúcna. Niekedy vie byť slovami fakt krutý, ja sa môžem aj na hlavu postaviť aby bol spokojný, aby mu nič nechýbalo, ale vždy sa nájde niečo čo ho vytočí. Nevravím že on sa nesnaží, ale ja ho takto netrápim. Viem byť občas náladová, precitlivelá alebo sa odúvam, ale nikdy nie len tak. Viem že na hádku sú vždy dvaja, viem keď niečo prepísknem, nieže by som vinila len a len jeho, ale často to naozaj neviem ovplyvniť, kedy ho čo naštve. A práve tieto hádky ma unavujú. Niekedy sa snaží odvrátiť pozornosť od jeho viny tým, že sa snaží to zvaliť na mňa alebo vyťahuje staré veci o ktorých vôbec nie je reč, čo mu však ja nikdy nedovolím a doťahujeme sa do aleluja. Okrem toho je dosť žiarlivý, aj keď ja mu na to dôvody nedávam. Ja nie som ten typ čo si potrebuje niečo dokazovať s inými mužmi a nemám tendencie klamať a podvádzať. Za to on vo svojich minulých vzťahoch podvádzal. Niekedy som zmätená, vtedy keď sa cítim naozaj zle, že čo mám vôbec robiť. Občas viem tieto jeho nálady veľmi dobre ustáť a viem ho "upratať" ale občas ma to stojí neskutočne veľa nervov a stresiv a potom plačem a bolí ma celé vnútro. Neviem ako na neho. Som dosť tolerantný a prispôsobivý človek ale toto je na mňa občas príliš. Vážim si že si vždy vieme každý konflikt potom v kľude prebrať, porozprávať sa, prizná si svoje a ja svoje ak je čo, uzavrieme to, je to Ok ale iba do chvíľe kým nepríde ďalší taký konflikt. Nehovorím, že je to celé len o tom, raz sú dobré obdobia raz zlé, no poslednou dobou riešime takéto veci na môj vkus dosť často...
Ďakujem.
Mgr.Vrankova [Psycholog] Úplne chápem, čím si teraz prechádzate, a nie je jednoduché dať jednoznačnú "radu", ktorá by Vás uspokojila. Vy ste veľmi citlivá a vnímavá osobka, čo cítiť z obsahu Vašich slov, aj vyjadrovania. Preto citlivo vnímate takéto veci zo strany partnera - a to už aj po pol roku, kedy často ešte prebieha silná hormónová zamilovanosť, kedy nám sú často všetky negatíva jedno.
Fakt však je, že žiarlivosť a výbušnosť sú asi najhorší zabíjači vzťahov. Nechcem Vás strašiť, ale ja to nevidím moc pozitívne. Keď už po pol roku vzťahu nemá zábrany, kričí a vybíja si na Vás zlosť, čo bude o pár rokov...? Myslím, že to veľké znepokojenie, čo vo Vás vyvoláva je oprávnené a dáva Vám jasne niečo najavo. Častým dosledkom takéhoto správania je, že v partnerovi vytvorí postupne odpor, ale aj stále výčitky svedomia - čo som zase spravil, povedala podobne, čo je neustály kolobeh. Ak je to tak, ako ste popísala - riešenie je na jeho strane. Skúste sa s ním porozprávať v pokojnej atmosfére - nie po hádke, povedzte mu svoje pocity, tak ako ste ich popísala tu. Poproste ho, nech svoje vnútro rieši - bohužiaľ neviem, či to na tejto úrovni sám zvládne. Možete si však vyhľadať - aj spolu, nejaké techniky sebaovládania, relaxácie. Fakt ale je, že to musí byť on motivovaný. Možno ak mu všetko poviete, aj to, že neviete v takomto vzťahu za takýchto okolností zotrvať, motivácia to pre neho bude. Ak nie a bude to stále obracať na Vás a nebude chcieť riešiť seba - lebo zdorazňujem - to, čo ste popísala je problém jeho vnútra, nie Vášho vzťahu, potom Vám neostane nič, len utekať. A to myslím naozaj doslovne.
Rozumiem, že to musí byť pre Vás ťažké, ale nedajte sa obmakčiť - máte dve možnosti, každá iná bude pre Vás ešte ťažšia. Vyjadrite mu podporu a doveru, ale za jasne stanovených podmienok. Takéto veci sa nezvyknú vyriešiť len tak samé od seba. Moc držím palce!