Nerozhodnosť+dalšie problémy
Dobrý deň,
som obyčajný teenager asi ako každý iný iba s pár problémami.Pred polrokom asi som sem dával problém ohladne svojej problémovej matky.Po istom čase som sem dával istý problém z nenaplnenej lásky.V poslednej dobe sa tieto problémy na mňa nakopili.Trénerka mi začala kecať do mňa,že si nevážim rodičov,ale ona nikdy nevidela ako to prebieha v domácnosti s mamou.Moja mama je za výchovu,že ked nespravím to čo ona chce ide hned ma mlátiť.Cítim sa ako cirkusové zviera naozaj.Nespravím jej kúsok ide bitka.Ale čo je horšie nestačí,že vie o tom trénerka.Ale ona potrebuje aby o tom vedela celá škola akého má problémového syna.Napríklad zato,že mňa nevidí učiť sa automaticky sa neučím.Alebo chodí do školy kôli mojim osobným veciam napríklad kolko som na počítači.Dneska mi vtrhla o 8:00 do izby s tým,že sa budem celý deň učiť.Samozrejme zobrala som sebou aj môj počítač.Nech sa nikto na mňa nehnevá,ale toto není normálne.Potom mojej trénerke všetko rozhlasuje.A do toho ešte dievča do ktorej som sa zalubil,ale bohužial nechce ma kedže si somnou nevie nič predstaviť.Takže všetko sa na mňa nakopilo všetko išlo do kola mama,škola,dievča,trénerka,mama,škola,dievča,trénerka,mama,škola,dievča,trénerka,mama,škola dievča trénerka.Všetko na mňa dolahlo kamarátov moc nemám.A tak sa mojou kamarátkou stala žiletka začal som sa rezať a tak som sa zbavoval všetkých problémov.Vylieval som si na sebe zlosť,že mňa nikto nechce,že som najškaredší na celom svete,že som na svete aby som sa trápil sou svojou matkou.Som tiež vo všetkom strašne nerozhodný stojím si za niakym názorom,ale za pár minut to chcem zmeniť,takže aj v tomto by som potreboval poradiť.Ešte raz dakujem za vaše vypočutie.:-).
Mgr.Vrankova [Psycholog] Viem, že obdobie dospievania može byť veľmi ťažké. Všetko sa vtedy mení, človek sa často cíti už polodospelý, ale ostatní ho vnímajú ako dieťa, menia sa hodnoty, názory, ale aj to, čo človek chce, niekedy ani nevie, čo chce. Do toho všetkého zasahujú dospelí, ktorí často už zabudli ako sa sami cítili - a najma rodičia...
Nie je o.k., keď rodičia strácajú kontrolu nad sebou, vo Vašom veku sú bitky vo "výchove" absolútne kontraproduktívne, čo však bohužiaľ my nevyriešime. Na druhej strane Vaša mama vníma asi zmeny na Vás a bojí sa ako to celé dopadne - nie je to jednoduché ani pre rodičov. To je Vám však samozrejme nič platné. Čo možete robiť, je sústrediť sa na niektoré aspoň málo pozitívnejšie stránky vo svojom živote - trebárs ten šport, aspoň tých pár kamarátov a snažiť sa prečkať toto obdobie. Určite vedzte, že to všetko prejde, aj tieto zmiešané pocity - aspoň čiastočne čím budete starší.
Čo však nie je dobrý znak je to rezanie. Je to znak toho, že máte v sebe obrovské napatie, ktoré neviete dať zo seba von prirodzenejším sposobom len takto agresívne voči sebe. Neviem na akú školu chodíte, či máte školského psychológa, a teda či ste mu aj schopný doverovať, ale bolo by fajn za ním zájsť. Prípadne do niektorej z poradní, aspoň by Vám odporučili čo ďalej a možno by ste našli doveru i na pravidelné "vyliatie" si duše, čo zjavne veľmi potrebujete. Nepodceňte to - najma ak to nutkanie k rezaniu bude naďalej pokračovať. Moc držím palce!