57130
8. 1. 2015 16:11:17
- Klara2015
Nevera a následky
Dobry den,
som druhy tyzden odlucena od manzela ktory mi oznamil neveru Ozvala som.sa mu rax a ten rozhovor mi vtefy pomohol kedze viem.na com som Boli sme spolu 10 rokov a vsetko co som mohla (zbalit jeho veci, nebyt sama , vyrozpravay sa a pod.) Som spravila ale aj tak ma stale bolia spomienky Snazim sa nemysliet na to ale neda sa Nwjviac boli ze neprejavije ziadnu lutost ani snahu o nic. Je spokojny sam a mna uz nelubi a ja nevi ako sa mam cez to preniest kedze som bola v dobrom aj zlom presvedcena ze veetko prekoname a nudeme spolu Neviem ci este budem schopna nieloho tak milovat a verit mu
Mgr.Vrankova [Psycholog]
Dobrý deň Klara.
Tak ako píšete - "nemyslieť sa nedá"... Teda sa o to ani nesnažte. Možno to znie kruto, ale proste ten smútok, hnev a všetky tie pocity, ktoré Vaše vnútro teraz "okupujú" si musíte proste prežiť a odžiť. Pre Vaše psychické aj fyzické zdravie. Rozchod patrí medzi druhú najstresovejšiu udalosť hneď po smrti blízkeho. Píšem to preto, aby ste bola uistená, že všetko, čo pociťujete je normálne. Nechajte tým pocitom voľný priechod. 10 rokov je dlhá doba, zrada bolí, rozchod tiež. Hnevajte sa, choďte sa niekam vykričať, trebárs aj na neho, plačte, spálte jeho fotku... Proste čokoľvek, čo Vás napadne. Keď naopak pocity potláčame - oveľa dlhšie v nás ostanú, častokrát sa prejavia v inej rovine - napríklad v žalúdočných ťažkostiach a podobne.
Nebojte sa toho. Príjemné to nebude ešte nejaký čas, strácate blízkeho človeka a prekonanie straty chce čas. Pri smútení sa hovorí dokonca minimálne o jednom roku, samozrejme že je to však individuálne a v roznej intenzite. Je mi veľmi ľúto, čo sa Vám stalo, na druhej strane to može byť pre Vás nový začiatok, čo sa Vám však zvnútorní asi až časom. Verím, že to zvládnete - napriek smútku vo Vašich slovách, cítiť i silu. Moc držím palce!
Tak ako píšete - "nemyslieť sa nedá"... Teda sa o to ani nesnažte. Možno to znie kruto, ale proste ten smútok, hnev a všetky tie pocity, ktoré Vaše vnútro teraz "okupujú" si musíte proste prežiť a odžiť. Pre Vaše psychické aj fyzické zdravie. Rozchod patrí medzi druhú najstresovejšiu udalosť hneď po smrti blízkeho. Píšem to preto, aby ste bola uistená, že všetko, čo pociťujete je normálne. Nechajte tým pocitom voľný priechod. 10 rokov je dlhá doba, zrada bolí, rozchod tiež. Hnevajte sa, choďte sa niekam vykričať, trebárs aj na neho, plačte, spálte jeho fotku... Proste čokoľvek, čo Vás napadne. Keď naopak pocity potláčame - oveľa dlhšie v nás ostanú, častokrát sa prejavia v inej rovine - napríklad v žalúdočných ťažkostiach a podobne.
Nebojte sa toho. Príjemné to nebude ešte nejaký čas, strácate blízkeho človeka a prekonanie straty chce čas. Pri smútení sa hovorí dokonca minimálne o jednom roku, samozrejme že je to však individuálne a v roznej intenzite. Je mi veľmi ľúto, čo sa Vám stalo, na druhej strane to može byť pre Vás nový začiatok, čo sa Vám však zvnútorní asi až časom. Verím, že to zvládnete - napriek smútku vo Vašich slovách, cítiť i silu. Moc držím palce!
Komentáře uživatelů ...
Jarda1
8. 1. 2015 20:07:52
Chápu, že Vám není lehko. Bohužel, dost lidí je takových, zpětně zjistíte, že dotyčná osoba brala vztah čistě pragmaticky a nešlo o nějaký hluboký citový vztah. Určitou úlevou člověku může být, že dotyčný člověk za moc nestál a vztahu s ním škoda není. Radil bych se tím moc netrápit a snažte se spíš brzo si najít vztah nový. Bolestivá vzpomínka asi ve většině lidí zůstane, zvl. pokud člověk není zcela bez citu. Ale nový vztah by přece jen pomohl na to zapomenout. A hlavně, Vy potřebujete někoho mít. Takto byste byla jen s něčím, co je minulé a jen řešila tu křivdu.