Psychické problémy
Dobrý deň, mám 16 rokov a trápia ma 2 psychické problémy.
Ako prvý uvediem ten, že mám určité problémy v spoločnosti. Nedokážem nadväzovať kontakty s novými ľuďmi t.j. nedokážem sa s nikým zoznámiť ani začať rozhovor. Keby ma nikto neoslovil, tak ani nepoznajú môj hlas. Ide totiž o to, že vôľu by som aj mal, ale niekedy ma brzdia rôzne myšlienky, že prečo sa nemám ani ozvať. To má za následky to, že väčšinu dňa v škole premlčím, nedokážem sa ani zastať svojich práv a dokonca aj keď si uvedomujem, že zdraviť sa je slušné, aj vtedy ma niečo núti byť ticho.
Môj druhý problém je asi dosť paradoxný. Keďže som introvertný typ človeka, tak mám rád, keď som napr. cez víkend sám v byte. Väčšinu dňa je to v poriadku, ale potom, keď sa zotmie, tak samota mi nerobí dobre. Nieže by mi niekto chýbal, ale keď vyjdem zo svojej izby, cítim také zvláštne pocity. Nechcem tým povedať, že by som tam čakal ducha, príšeru alebo neviem čo. Ale cítim taký pocit, akoby sa na mňa niečo pozeralo alebo že niečo je tu okrem mňa prítomné - neviem to presne opísať. Určite to nemá nič spoločné s predstavivosťou, pretože keby to bolo na mne, tak by som na tieto pocity nemyslel.
Vopred ďakujem za pomoc.
Dobrý deň samsing. Škoda, že ste neopísali viac tie myšlienky, ktoré Vám bránia hovoriť. Prípadne ako sa to inak prejavuje alebo či sú situácie kedy ste schopný hovoriť bez väčších problémov. Ľudia sú introverti a extroverti, ako to už aj sám píšete. Často vidíme u introvertnejších ľudí aj sociálnu fóbiu. Z toho ako svoj problém opisujete si nemyslím, že máte sociálnu fóbiu, ale minimálne možno pociťujete úzkosť alebo Vám bežia myšlienky hlavou, že sa strápnite. Dá sa to prekonať jedine tak, že sa začnete nútiť v spoločnosti hovoriť. Treba začať pozdravom, nie preto, že sa to patrí, ale preto, že si to dáte za úlohu: "viac komunikovať". Na druhý problém sa mi ťažšie reaguje, lebo tiež opisujete veľmi málo informácii. Ale asi Vás sklamem mojou odpoveďou, je to o predstavivosti a fantázii a skúsenostiach. V dnešnej dobe je aj v mediách, v telke, v seriáloch toľko mystických vecí ukázaných, že v tme alebo v prázdnych miestnostiach sa nám tieto pocity automaticky zjavujú, či chceme alebo nie. Je to len pospájanie priestoru a informácii. Myslím, že keby som dala anketu, že koľko ľudí má tento pocit pri pozeraní do zrkadla, boli by ste prekvapený, koľkí by sa prihlásili. Na toto nie je odpoveď. Je to tiež akýsi strach z neznámeho, ktorý treba prekonať. Ak by ste ale mali pocit, že Vám nejaký hlad niečo hovorí alebo že Vás núti niečo robiť, vtedy by som Vám odporučila sa poradiť z psychiatrom.
V každom prípade odporúčam Vám viac sa pohybovať medzi ľuďmi, aj keď sa možno do toho chvíľku budete nútiť. Ale mať kamarátov, sociálne kontakty a ľudí okolo seba na ktorých sa môžete obrátiť, je najlepšia prevencia pred psychickými ťažkosťami.
Komentáře uživatelů ...
Ohľadom tých myšlienok - presne je to úzkosť a ten pocit strápnenia sa. Nenapadlo ma to napísať, ale presne toto zažívam. Takisto sa snažím nútiť sa komunikovať, ale k tomu ma potom napadne, že pol roka som ticho a teraz zrazu zmena, že budem vyzerať ešte divnejší než som doteraz. Asi to je spôsobené tým, že mám dosť nízke sebavedomie a odvahu sa prejaviť. A s týmto by som potreboval niečo urobiť, len neviem, že čo...
Tak najjednoduchšia cesta by bola ísť k psychoterapeutovi. Ale je to len o nácviku a "prekonaní sa". Niekedy postačí si dať za cieľ, že sa len tak niekoho napr. na zástavke spýtate koľko je hodín alebo ako sa dostanete na nejakú ulicu a poďakujete sa. Tým si odskúšate, že ľudia Vám radi odpovedia. V terapii by sa terapeut zameral aj na Vaše myšlienky a overovali by ste ich "platnosť". To znamená, ak máte pocit, že sa strapníte, či sa to aj naozaj stane.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]