Môj život nemá zmysel
Zdravím, ani neviem, kde začať. V prvom rade by som asi chcel povedať, že posledných 6-7 rokov (momentálne mám 19) mám dosť silné depresie a želám si smrť. V podstate ani neviem, načo sem píšem pretože mi nikto aj tak nedokáže pomôcť. Začnem asi tým, že patrím do sociálne slabšej rodiny, mám odmalička nadváhu, otrasné zuby (horšie ako ľudia ktorý berú pervitín) a navyše som introvert so sociálnou fóbiou a vďaka týmto veciam som bol stále terčom šikany no na šikanu som si časom zvykol. Najviac sa to asi zhoršilo, keď som vďaka nezisteným poruchám učenia v 8 ročníku na základnej škole prepadol a aj ten jeden "kamarát" ktorého som mal sa so mnou prestal kamarátiť. Pravdaže to vyústilo k ešte väčším výsmechom a tak som v polovici (druhého) 8. ročníka vďaka psychologičke mal umožnené študovať z domu no začal som stále viac a viac myslieť na smrť keďže som nemal žiadnych kamarátov, finančne sme na tom boli biedne tak som sa nemohol venovať tomu čo ma baví (to nemôžem ani teraz) a neustále som si vyčital to že som prepadol no a tak ma moja mama zobrala k detskej psychiatričke ktorá ma po 5 minútach rozhovoru poslala do detskej psychiatrickej liečebne v Hrani. Tam mi určili zlú diagnózu a tak som si tam 40 dní pobudol úplne zbytočne, bez žiadneho výsledku. Ešte viac som sa do seba uzavrel a odtedy som von nechodil vôbec a tak to je doteraz, za posledných 5 rokov som bol von maximálne 30x (v tom sú započítané aj návštevy lekára atp.) pravdaže som ešte viac nabral na váhe a momentálne mám 130kg ale schudnúť nemôžem pretože na zdravú stravu nemáme financie (moja mama zarába menej ako 400€ a po zaplatení všetkých veci nám ostane maximálne 80€ na stravu) a keďže ja von nechodím tak si zarobiť neviem, chcel by som si dať opraviť aj svoje zuby no zubár povedal, že oprava by vyšla na 2000-2500€ čo je pre nás extrémne vysoká suma. Momentálne som v 3 ročníku na súkromnej strednej škole za ktorú platí moj starý otec no aj on to už finančne nezvláda tak z toho dôvodu budem musieť znova opakovať ročník (nemôžeme zaplatiť za druhý polrok) no a venovať by som sa chcel kôdovaniu a grafike no na to treba dobrý počítač ktorý si nemôžeme dovoliť a ja nič iné neviem resp. ani by ma nebavilo. Na manuálne práce som ľavý a aj napriek tomu, že podĺa psychológa mám IQ 136 sa učiť vďaka ADHD, dysgrafii, dysortografii vôbec neviem... kľudne si môžem text prečítať aj 20x a vôbec si ho nepamätám takže neviem ako zvládnem maturitu (ak sa k nej vôbec dostanem) ďalej mám kožnú chorobu ktorú taktiež neviem liečiť pretože mi na jej liečbu treba mastičku (tá tuba je tak malá, že je skoro na 1 pouťitie) treba sa mi natierať denne a 1 tuba mastičky stojí 5€ a aj vďaka tejto kožnej chorobe som stále počúval veci ako, že som dalmatínec alebo, že prečo chodím stále špinavý (tie fľaky sú hnedé, tak vyzerajú ako špina) no a o svojom sebavedomí snáď ani nemusím rozprávať... bol som u 3 rôznych psychológov a 3 roznych psychiatrov a všetci mi hovorili to isté - ľudom je jedno ako vyzeráš, musíš chodiť von a nevšímať si ich. Niekomu kto nevie aké to je v mojej hlave sa to ľahko povie. Každopádne, štve ma ja to, že som nikdy nemal žiadne dievča a asi ani nikdy nebudem mať, ale s tým by som sa zmieril, len mi vadí, že sa nemám s kým porozprávať keď to potrebujem :) Takže v podstate mám depresie, zlé zuby ktoré si nemôžem dať opraviť, som obézny a neôžem schudnúť, nemôžem sa venovať tomu čo by ma bavilo, neviem sa učiť do školy, neviem liečiť svoje choroby vrátane tej kožnej no a nemám žiadnych kamarátov a ani priateľku/frajerku a na to aby som sa mohol dať dokopy by som potreboval tak 5000€ čo je pre mňa suma ktorú nikdy pokope neuvidím a z týchto dôvodov si myslím, že môj život nemá zmysel a jediné na čo vkuse myslím je samovražda pretože mi to príde ako jediné východisko z tejto situácie :) a ospravedlňujem sa za takto dlhý text, snáď Vám to neprekáža. Prajem príjemný zvyšok dňa a ďakujem za prečítanie.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]