Neviem ako ďalej...
Dobrý deň,
neviem ako mám začať, ale potreboval by som radu alebo skôr objasniť čo so mnou nie je v poriadku. Ako prvé Vám musím oznámit že som inak orientovaný, som gay. Myslím že je to pre vás dôležité aby ste to vedeli.. Neviem na koho sa mám už obrátit, ale myslím si že mám hlbokú depresiu.. Posledné mesiace nemám náladu vôbec na nič a ani energiu... Stále som vstával okolo 8 max 9 hodine ráno.. teraz vstávam o 11tej najem sa a idem si znova lahnút pretože som unavený a spím zasa do jednej... Ak vstanem skôr, som podráždený a s každým sa hádam.. Musím povedat že nemám žiadnych kamarátov.. som úplne sám, nemám sa komu vyrozprávat.. Je tu leto, ked vidím ako chodia partie mladých po diskotékach, cestujú,festivaly.. a ja sedím doma a nemôžem nič.. tak plačem.. cez den mám ako tak v pohode náladu ale akonahle príde večer a zostanem sám v izbe.. som hore aj do tretej v kuse rozmýšlam, tak na mna príde taký smútok.. lútost... a vo všetkom vidím len zlé.. nič sa nedarí, všetko je naschvál.. za dobrotu na žobrotu.. musím povedat že som strašne dobrý človek... druhému dám aj posledné a každý na to kašle.. a som velmi lútostivý :/ neviem či sa to dá liečit ale strašne mi to lezie na nervy.. uvediem príklad: Brat sa o niečo snaží, alebo chce niečo aby mu vyšlo a jemu sa to nepodarí.. on je v pohode, ale mna to potom žerie a mam chut plakat že sa mu to nepodarilo... je to normálne? Alebo... cez den odomna niečo chcela napríklad mama a ja som ju ignoroval... a večer ked si ide lahnut, tak si na to spomeniem a zasa mi je to celé lúto že som jej nevyhovel.. a vtedy mám chut vstat aj ked o pol noci a spravit to.. Napríklad minule som niečo hladal na nete a mama mi vravela aby som vyniesol smeti..no nepočúval som ju.. a v noci mi to zasa prišlo lúto že ona chudera varí,upratuje a ja kašlem na všetko a nie som schopný jej pomôct.. tak som v noci vyniesol tie smeti a hned mi bolo lepšie... Podla mna to nie je normálne a potrebujem sa liečit... Celkovo si myslím že som inteligentný chalan ktorý by aj vedel čo v buducnosti a mam aj svoje plány.. ale s touto psychikou je to strašne tažké.. Možno je to kôli tomu že som sám.. uplne by som bol rád aj ked len jeden kamarát ktorý ma občas zavolá von a zabavit sa.. A ked nie kamarát,kamoška tak partner.. z toho som tiež zúfalý že si neviem nikoho nájst a pri tom si myslím že škaredý nie som, som v spoločnosti upravený a obliekam sa skôr značkovo.. dokonca dostávam na socialnych sietach aj komplimenty že ako je možné že nikoho nemám.. sám neviem odpoved! A som z toho smutný... Strašne mám rád svoju rodinu, mám aj dvoch bratov 20 a 13 ročný. Nikto nevie že som gay a ani to nechcem povedat.. V dave ludí sa necítim dobre, cítim sa byt menej cenní.. ak som aj dobre oblečený.. a doma si pred zrkadlom poviem že je to ok.. zájdem do Bratislavy a ked vidím ostatných mladých tak mam sto chutí odíst preč kde som len sám... Neviem čo mám robit a do kedy to budem vládat.. ten smútok.. lútost.. a všetko.. priznám sa že som uvažoval už aj nad samovraždou, ale pud sebazáchovy mi to zatial nedovolil.. i keď som už bol aj tak.. že som sa chystal a fakt by som to spravil pretože by som mal aspon pokoj.. ale ked si spomeniem aká bolest by to bola pre rodinu tak nemôžem... mama by sa asi zblaznila a otec tiež.. ak by tu neboli, tak už dávno dávno to mam za sebou... Neviem čo mi poradíte, na koho sa mám obrátit, alebo čo mám robit.. počul som o antidepresívach.. ale bojím sa ich... čítal som o tom nepekné veci.. Ako, ja nemám žiaden problém.. Ako som písal, mám svoje plány.. chcel by som si otvorit neskôr kaderníctvo a podnikat.. a robit čo ma baví.. mat pár dobrých kamarátov/ky a bolo by mi fajn.. viem si užívat aj život,... ale nemám s kým. a to ma brzdíí... a ked som sám tak zasa smutok, depka a všetko.. to je kolotoč... Prosím poradte mi.. čo mám robit..... Dakujem Vám velmi pekne za skorú odpoved :)