Voľnosť v manželstve
Dobrý deň,
som vydatá 5 rokov, s manželom máme 2,5 ročného syna.Ide o môjho manžela, ktorý mi dáva v poslednej dobe dosť veľkú voľnosť a samozrejme si ju dopraje aj on.On si vždy chodil kam chce, nezastavilo ho ani ked som ho prosila, plakala nič, vždy išiel, je polovník, takže stále tvrdí , že ide na posed a tam je celé noci. Toto nastalo pred štyrmi rokmi, ked začal podnikať, dom som vlastne stavala ja, on nemal záujem, ja som zháňala bágristov, majstrov, elektrikárov, vodárov, zháňala material, prerátavala ceny, po roku a pol sme bývali, otehotnela som a v podstate odvtedy som dosť často sama, kedˇsa narodil malý, tak som bola veľmi často sama, bola som z toho na nervy, pracovala som totiž z domu, takže som toho mala naozaj veľa, cez deň okolo malého, domu a záhrady, po nociach robota. Po roku som musela isť do práce, pretože som to už z domu nestíhala.. proste som vždy robila maximum, a on mal väčšinu vecí v paži. Nehovoriac o tom že som mu musela veľakrát požičať peniaze a doteraz mi z nich ani euro nevrátil. Von chodí asi 3 krát do týždňa, o siedmej príde z práce naje sa, prezlečie a ide preč, doma urobí veľmi málo, celý ten čas som to trpela, kedˇsom to chcela s ním riešiť, tak len pokrčil plecami a odišiel. Vôbec sa so mnou nechce rozprávať o našom vzťahu. pred tromi mesiacmi som úplne rezignovala, povedala som si že zaujmem postoj ako on, že tiež sa budem tváriť že mi je všetko jedno. nepýtam sa na jeho prácu, nepýtam sa na polovačky. On mi vždy oznámi že ide preč a ja poviem OK, nič viac, nepýtam sa ho ako bolo, nič. A on sa tvári spokojne. Ako rodina trávime málo času. väčšinou som s malým ja. kedže je on dosť často preč povedala som si že aj začnem chodiť von. Myslela som že mu to začne vadiť a trochu sa spamätá ale on mi vždy povie, že nech len idem, že treba si vyraziť z kopýtka, vôbec mu nevadí že prídem zo žúrky ráno o pol šiestej a dovezie ma kolega, absolutne nič. A teraz už fungujeme tak, že sa spýta či niečo mám, bo ide von a ja mu na to poviem, že fajn ale nerob si bud. týždeň plán lebo zase ja idem von a tak je to stále. spolu doma sme čoraz menej, v podstate sa len striedame raz ja raz on. Viem že sa začal stretávať so svojou bývalou a inými babami, ale netvrdím že majú spolu niečo viac..ide o to že mám pocit že začíname žiť každý svoj život ale bývame pod jednou strechou ako spolubývajúci. Myslela som že mu to začne vadiť že aj ja chodím von ale on nič. je to normálne? Rozprávať sa so mnou o nás nechce. len počúva čo mu hovorím ale nikdy mi ani slovo neodpovie, len mykne plecami. je taký neuveriteľný flegmatik? alebo ma má tak v paži a už mu na mne nezáleží? ale zase keď sme spolu doma, tak ho mám stále za zadkom a stále mi hovorí že som jeho miláčik, láska a tak..nechápem tomu o čo mu ide ? Niekedy som z neho fakt zmetená..
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]