Vzťah, klamanie, vyhýbanie, som zničený
Dobrý deň, mám 17 rokov, priateľka tak isto, začnem asi tým že už budeme spolu 1 rok. Musím spomenúť aj fakt, že náš vzťah je na diaľku ale snažíme sa stretávať čo to len ide a využívať všetky dostupné prostriedky. Priateľka sa cíti byť mladšia a stále si nechce pripustiť že jej už je 17, často hovorí o tom ako nemala detstvo, a že jej to skrátka chýba, pritom s môjho pohľadu ho mala normálne. Stále si pripadá ako také decko, pričom som jej hovoril že všetci sme deti a je dobré mať kus dieťaťa v sebe. Predomnou mala ešte asi 2 vzťahy ktoré boli na diaľku, nikdy sa však nestretli osobne a podla mňa by sa nedali počítať ani ako vážne vzťahy ale len čosi ako kamarátstvo. Dosť ju to sklamalo a "popálilo". Vzťah navrhla ona mne. Od vtedy už uplynul 1 rok. Poslednú dobu som si strašne neistý čo sa vlastne deje, hovorí sa že ženy sú veľmi záhadné bytosti, no niekedy až príliš! Desí ma že akosi ničomu nechápem! Bojím sa že ma už nemá rada, niekedy sa mi vyhýba, niekoľkokrát ma oklamala ... no na druhú stranu, stále mám taký pocit že ma aj má rada. Popravde, niekedy som z toho strašne zmätený. Trápi ma trochu aj to že mi možno nevie niekedy vyjadriť lásku, alebo nechce? A neskutočne ma trápi aj to či neni so mnou len kvôli tomu aby ma nezranila, pritom to je tá najväčšia sprostosť! Ale bojím sa že tomu nerozumie. Ja ju mám strašne moc rád, nechcem ju stratiť! Ľúbim ju od srdca a nechcem ju len na to "jedno". Je nábožensky založená a strašne milá a dobrá. Vážim si ju! Mrzí ma že sa náš vzťah nejako zaškrípal. Chcem jej veriť, len už si dávam veľký pozor a niektoré veci beriem s nadhľadom. Je pravda že sme ešte dosť mladý a neskúsený, neviem ako sa veci majú, či ma ešte stále ľúbi a či chce byť so mnou, keď sa jej to spýtam tak všetko je v pohode, lenže ten výraz už poznám! Je to taký neutrálny výraz pod ktorým sa môže schovávať aj áno aj nie! A tie vyhýbania? Niekedy jej skrátka chcem len zavolať ako sa má, čo robí a tak, keby mi to nebrala nejaký rozumný čas, ok, lenže niekedy mi to neberie aj týždeň! A to jej nevolám 50krát za sebou. Neviem či pozná na čo je mobil a keď niekto volal tak aspoň zavolám naspäť a nebudem sa tváriť že nič. Bojím sa že som niekedy v minulosti trochu zatlačil na pílu. Je pravda že niesom dokonalý, že občas žiarlim. Hlavným takým problémom je teda to, že jej už neprídem taký atraktívny? žiadaný? Nemá už o mňa taký záujem? Nechýbam jej skoro vôbec? Popravde, myslel som si že v tom bude zapletený aj niekto ďalší, no ako som zistil, všetko sa zdá byť že v tom neni nikto! Čo mi príde možno až trochu čudné ale zároveň som rád. Chodí na intrák a má toho celkom dosť. Ráno na vyučovanie, na obed a potom prespí aj pol dňa, potom na večeru, naučiť, chvílku zavoláme, spať a ide sa odznova. S rodinou netrávi až tolko času koľko by chcela. Všetko ma to strašne mrzí a snažím sa vyhovieť vo všetkom aby bola spokojná najmä ona! Trápia ma aj jej kamarátky ktoré mi prišli možno tak trochu divné a mentálne na úrovni veľmi malej a bojím sa aby ju nejako nezkazili. Trápim sa. Nevzdám sa! Neopustím ju aj keď som preplakal nejeden večer! Vždy jej viem odpustiť, len ma mrzí jej antitalent na komunikáciu, presne! To je veľký problém! Nevie moc komunikovať, nevie povedať že je niekde problém a nie ešte nejaký vyriešiť. Je veľmi náladová.
Chcel by som byť pre ňu taký ako na začiatku, aby si ma vážila a mala rada. Lebo momentálne mi to príde také, dvojaké, a neviem čo si o tom myslieť. Čo s ňou je? Ďakujem a ospravedlňujem sa za gramatické chyby.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]